COVID-19 je ochorením, ktoré otriaslo kompletne celým svetom. Nebezpečný vírus sa na prelome tejto a predošlej dekády veľmi rýchlo rozmohol do azda každého kúta našej planéty, pričom predstavoval hrozbu pre všetkých, predovšetkým však starších ľudí. Avšak aj napriek vysokej infekčnosti niektorých mutácií sa nájde nemálo ľudí, ktorí koronavírus nikdy nechytili, zatiaľ čo iní si ho museli pretrpieť aj viackrát. Samozrejme, tento zaujímavý fenomén vedcom neunikol.
Konkrétne tejto problematike sa venuje odborná štúdia publikovaná vo vedeckom žurnále Nature, pričom na jej výsledky upozornil server StudyFinds.
Za posledné štyri roky sa mal COVID-19 vyskytnúť u stoviek miliónov ľudí po celom svete. Len v Spojených štátoch amerických sa vraj vírusom nakazil v prepočte každý tretí človek, čo je priam hrozivá štatistika. A žiaľ, vysoká nebola len infekčnosť. Celkom značná bola aj úmrtnosť, podľa webu Worldometer si ochorenie ku dnešnému dňu pripísalo už vyše 7 miliónov obetí.
Je pritom dôležité pripomenúť, že COVID-19 stále nie je vecou minulosti. Ochorenie je stále aktívne, mutuje, šíri sa a zabíja.
Prirodzená imunita
Vráťme sa však späť k infekčnosti, teda presnejšie otázke, prečo existuje mnoho ľudí, ktorí COVID-19 nikdy nechytili, hoci mu neraz boli priamo vystavení. Vedci vraj našli vysvetlenie, ponúkať ho majú novo odhalené imunitné reakcie. V rámci prelomového výskumu použili najmodernejšiu technológiu na podrobné zmapovanie dynamiky imunitného systému.
Verili, že ak by tejto veci prišli na kĺb, získali by cenné poznatky, ktoré by mohli viesť k vývoju účinnejších stratégií prevencie.
Tím vedcov zo Spojeného kráľovstva pozoroval doposiaľ nevídaný imunitnú reakciu u ľudí, ktorí sa okamžite zbavili vírusu zo svojho organizmu, a to bez toho, aby čo i len na moment ochoreli. Tieto osoby mali pred infekciou chrániť vyššie hladiny génu nazývaného HLA-DQA2.
Vedci vraj vďaka tomuto zisteniu oveľa lepšie chápu škálu imunitných reakcií, pričom toto pochopenie by mohlo poslúžiť ako základ pre vývoj nových liečebných postupov a vakcín, ktoré by sa snažili zreplikovať prirodzené ochranné reakcie imunitného systému.
V rámci štúdie bolo použité sekvenovanie jednotlivých buniek. Ide o metódu, v rámci ktorej vedci analyzujú genetický materiál jednotlivých buniek. Výsledkom sú rozsiahlejšie a podrobnejšie zistenia. A inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Vedci sekvenovaním buniek získali detailný náhľad na správanie imunitného systému v reakcii na SARS-CoV-2.
Konkrétne preskúmali viac ako 600 000 buniek z krvi a nosných slizníc, ktoré boli poskytnuté 36 zdravými dospelými dobrovoľníkmi. Títo jedinci boli zámerne vystavení vírusu. Vedci následne dôkladne sledovali ich imunitné reakcie.
V čom je to tajomstvo?
Výsledky štúdie sú priam fascinujúce. Nie u všetkých účastníkov, ktorí boli vystavení vírusu, sa vyvinulo ochorenie, čo vedcom umožnilo identifikovať a skúmať jedinečné imunitné mechanizmy, ktoré prispievajú k imúnnosti. U tých, ktorí sa vyhli infekcii, sa hneď po vystavení vírusu prejavili jemné, nikdy predtým nevídané reakcie.
Základným stavebným kameňom má byť rýchla imunitná odpoveď, resp. skorá reakcia imunitného systému na prítomnosť vírusu. Táto reakcia vraj bola u neinfikovaných pacientov badateľná skôr v krvi, než v nosohltane. To naznačuje preventívnu systémovú reakciu, ktorá nepochybne pomohla k tomu, že sa daní pacienti nenakazili.
Dôležitá však je aj rozmanitá imunitná mechanika. V závislosti od toho, či infekcia prebehla neškodne, alebo spôsobila ochorenie, imunitné bunky prenikali do nosohltanu v rôznom čase, pričom pri neškodných infekciách bola reakcia rýchlejšia. To môže znamenať účinnejšie zamedzenie rozšírenia vírusu.
Neprehliadnite
Ďalším kľúčovým faktorom je už zmienený gén HLA-DQA2, ktorého vysoká expresia pred „kolíziou“ s COVID-19 mala vykazovať súvislosť s prevenciou pretrvávajúcich infekcií. To poukazuje na genetické faktory, ktoré by mohli ovplyvniť individuálne výsledky expozície.
Ak by sme to mali zosumarizovať, možno povedať, že poniektorí COVID-19 nikdy nechytili jednoducho vďaka tomu, že majú veľmi responzívny, bojaschopný a obecne efektívny imunitný systém. Samozrejme, dôležité sú aj ďalšie faktory, vrátane tých externých, ako je napríklad miera vystavovania sa nákaze.
