Ľudský mozog je jedným z najkomplikovanejších systémov, aké máme k dispozícii na skúmanie. Hoci je našou súčasťou už od samotného začiatku, stále sme nedokázali úplne porozumieť tomu, ako funguje, a čo všetko dokáže. Dôkazom je aj nedávny pokus o zmapovanie len jedného jediného kubického milimetra mozgového tkaniva. Dôvod? Zmapovanie len takto malého kúsku si totiž vypýtalo až 1,4 petabajtu úložného priestoru, píše Tom’s Hardware.
Pre lepšiu predstavu, takýto objem dát je ekvivalentom približne 14 000 filmov vo vysokokvalitnom 4K rozlíšení. Pokus o zmapovanie bol výsledkom spoločného úsilia výskumníkov z Harvardu a odborníkov na umelú inteligenciu zo spoločnosti Google. Ide o doposiaľ najhlbšie a najkomplexnejšie neurónové mapovanie.
Zmapovanie celého mozgu by stálo 50 miliárd
Ak si vezmeme, koľko zdrojov bolo potrebných na zmapovanie len jedného kubického milimetra, pri prepočte na celú kapacitu mozgu by bolo treba úložisko o veľkosti 1,6 zettabajtov, ktoré by stálo približne 50 miliárd dolárov a rozprestieralo by sa na ploche s rozlohou 56 hektárov. Inými slovami, išlo by o najväčšie dátové úložisko na svete.
Uvedená suma vychádza z prepočtu opierajúceho sa o najlacnejšie spotrebiteľské pevné disky. Tie vychádzajú na zhruba 0,03 dolára za GB úložného priestoru.
Pokus vedcov priniesol mnoho zaujímavých, ba až úchvatných zistení. Na reprodukciu malého kúska mozgu bola využitá technológia strojového učenia, ktorú poskytol Google.
50 000 buniek, 150 miliónov spojení
Najskôr bola vzorka nakrájaná na 5 000 plátkov, rádovo tenších ako ľudský vlas. Z každého plátku boli následne vyhotovené snímky, a to za využitia elektrónového mikroskopu. Vo výsledku odhalili približne 50 000 buniek a 150 miliónov synapsií, čiže miest, kde sa neuróny stretávajú a vzájomne na seba pôsobia.
Fotografie taktiež odhalili niekoľko skutočností, ktoré dovtedy boli úplne neznáme. Zistilo sa napríklad, že niektoré zhluky buniek rastú ako zrkadlovo jeden od druhého, ako aj že jeden neurón má viac ako 5 000 bodov spojenia s inými neurónmi. Počas experimentu sa taktiež niektoré axóny, čiže konce nervov prenášajúce signál, z nevysvetliteľných dôvodov pevne stočili do tvaru klbka.
Vieme, že nevieme
Jeff Lichtman, profesor z Hardvardu, pre The Guardian uviedol, že mapovanie odhalilo mnoho poznatkov, ktoré nie sú obsiahnuté v učebniciach. Dodal, že zatiaľ im úplne nie je schopný porozumieť, no to vraj len poukazuje na dôležitosť zmenšenie priepasti medzi tým, čo vieme, a tým, čo potrebujeme vedieť.
Pripomíname, že vedci skúmali vzorku o veľkosti len jedného kubického milimetra. To je len jedna milióntina celkovej veľkosti mozgu u dospelej osoby. Aj takto malý kúsok však obsahuje dostatok dát na zahltenie až 1,4 petabajtového úložiska. Len pre úplnosť, 1,4 petabajtu je 1,4 milióna gigabajtov.
Neprehliadnite
Toto zistenie jasne poukazuje na dokonalosť prírody a obrovský potenciál, ktorý v sebe skrýva každá jedna ľudská bytosť. Stále je toho strašne veľa, čo o mozgu nevieme. Pevne však veríme (a dúfame), že s rozvojom technológií sa nám podarí dostať hlbšie do jeho útrob.
