Voyager 1 a Voyager 2 patria medzi najznámejšie a najdôležitejšie družice, aké kedy ľudstvo skonštruovalo a vypustilo do vesmíru. Aj dnes pokračujú vo svojej už takmer päť dekád dlhej púti, pričom obidve sú od Zeme a Slinka vzdialené viac ako Pluto. Známy vedec pritom tvrdí, že ich cesta môže trvať nie ešte niekoľko ďalších desaťročí, ale až miliardu rokov. Týmto vedcom je Alan Cummings, ktorý na misii Voyager pracuje už od roku 1973, píše server Business Insider.
Kapitoly článku:
Dlhodobá fascinácia
Ľudia sú vesmírom fascinovaní už od nepamäti. Prvé doložené záznamy o pozorovaniach fantastického, ale aj strašidelného priestoru nad našimi hlavami pochádzajú od starých Babylončanov, konkrétne z obdobia okolo roku 1 000 pred Kristom. Išlo však o veľmi jednoduché skúmanie, teda aspoň na dnešné pomery, nakoľko chýbali pokročilé ďalekohľady a družice. Dnes týmito technológiami disponujeme, čo nám skúmanie vesmíru výrazne uľahčuje.
Sondy sú ideálnym nástrojom na objavovanie záhad kozmu, nakoľko slúžia ako naše vzdialené oči a uši. Na ich ovládanie je potrebná fyzická prítomnosť človeka. Prácu si odvádzajú na základe prednastavených programov a kurzov, hoci ich činnosť často ovplyvňujú externé faktory. Ako už bolo spomenuté, medzi najslávnejšie sondy sa nepochybne radia aj Voyager 1 a Voyager 2.
Prevratný úspech „dvojičiek“
Tieto dve sondy skúmajú miesta, na ktoré sa nepodarilo dostať žiadnemu inému človekom skonštruovanému plavidlu či satelitu. Do vesmíru boli vypustené ešte v roku 1977, pričom sonda Voyager 1 v roku 2012 uskutočnila historický vstup do medzihviezdneho priestoru, čiže priestoru vypĺňajúceho oblasť medzi hviezdami, ktorý pozostáva z materiálov vyvrhnutých pri zániku hviezd spred miliónov rokov. Voyager 2 vstúpila do medzihviezdneho priestoru 5. novembra 2018.
Obidve sondy stále posielajú kľúčové informácie o svojom okolí prostredníctvom siete Deep Space Network (DSN). Primárnym účelom ich vypustenia bolo skúmanie Jupitera a Saturnu. Túto povinnosť si časom splnili – na jednom z mesiacov Jupitera odhalili aktívne sopky a preskúmali prstence Saturna. Na odpis však pripravené neboli. Misia bola predĺžená, pričom Voyager 2 pokračovala v prieskume Uránu a Neptúna. Dodnes ide o jedinú sondu, ktorej sa podarilo navštíviť tieto planéty, uvádza NASA.
Takmer 50-ročný projekt
Alan Cummings začal pracovať na misii Voyager ako postgraduálny študent na Caltechu v roku 1973, čiže zhruba štyri roky pred vypustením „dvojičiek“ do vesmíru. Teraz na Caltechu vystupuje ako vedúci vedecký pracovník a aktívny člen projektu Voyager. Za svoj čas v týchto funkciách sa stal svedkom mnohých neuveriteľných objavov a úkazov, ale aj postupného úpadku participácie na vesmírnej misii. V priebehu rokov jej tím zmenšil z 300 ľudí za menej ako tucet.
Sondy Voyager 1 a Voyager 2 od svojho vypustenia do vesmíru preleteli viac ako 16 miliárd kilometrov. Cummings povedal, že možnosť byť súčasťou tejto historickej misie v priebehu toľkých desaťročí položila dôležité základy jeho kariéry. „Hubblov teleskop je veľká misia. JWST je skvelá misia, ale myslím si, že Voyager patrí do takejto kategórie,“ uviedol.
Misia Voyager už od začiatku prinášala prevratné údaje a fotografie. Keď Cummings napríklad v roku 1979 po prvýkrát uvidel Jupiterov mesiac Io, myslel si, že ide o vtip. „Vyzeral ako zle pripravená pizza,“ povedal. Jeho povrch bol totiž farebný pokrytý sopkami a obecne vyzeral úplne inak ako náš Mesiac s šedou „bodkovanou“ textúrou. „To nemôže byť skutočné. A bolo to skutočné,“ spomína Cummings.
Sondy Voyager taktiež ponúkli úplne nový pohľad na našu vonkajšiu slnečnú sústavu, ktorý sa ani zďaleka nepodobal akejkoľvek dovtedajšej predstave. Vedci vďaka nim zistili, že Saturn nie je jediná planéta s prstencami, má ich aj Jupiter. Celkovo sondy vyhotovili až 67 000 snímok našej slnečnej sústavy, pričom poslednou bola fotografia „bledomodrej bodky“, ktorú preslávil Carl Sagan. „Podľa mňa neexistuje lepšia ukážka bláznovstva ľudskej domýšľavosti ako tento vzdialený obraz nášho malého sveta,“ uviedol Sagan.
Áno, tou „bledomodrou bodkou“ bola naša Zem. Konkrétne bola fotografia zachytená sondou Voyager 1 v čase, keď bola od Slnka vzdialená zhruba 6 miliárd kilometrov. „(Táto misia) prepísala učebnice,“ povedal Cummings.
Pôvodne len na 5 rokov
Úspech dvojice sond je o to obrovskejší, keď si spomenieme, že pôvodne boli do vesmíru vyslané v rámci 5-ročnej misie. Cummings však už od začiatku tvrdil, že sondy majú potenciál na to, aby v kozme vydržali 40 až 50 rokov. V súčasnosti sa jeho predpoveď postupne napĺňa, nakoľko sa sondy blížia k svojmu 50. výročiu.
Majú však už veľmi málo paliva, pričom inžinieri museli odstaviť niektoré kľúčové systémy. Cummings však verí, že strata komunikácie či prázdna nádrž nebude ich definitívnym koncom. Akonáhle k niečomu takému dôjde, sondy z kozmu nezmiznú. Budú putovať ďalej a ďalej, no už len na vlastnú päsť. „Potrvá to miliardu rokov. Nič to nezastaví,“ zakončil Cummings.
