Ľadová pokrývka Severného ľadového oceánu sa v lete úplne roztopí už v 30. rokoch tohto storočia, teda o desaťročie skôr, než sa predpokladalo. Nezabráni tomu ani výrazné zníženie uhlíkových emisií spôsobujúcich globálne otepľovanie, uviedli v utorok vedci. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Správa uverejnená vo vedeckom žurnále Nature Communications ďalej uvádza, že ani zastavenie globálneho otepľovania na úrovni 1,5 stupňa Celzia tak, ako to uvádza Parížska dohoda, nezabráni tomu, aby sa v septembri roztopil plávajúci arktický ľad.
„Na záchranu arktického ľadu počas leta ako krajinotvorného prvku aj ako habitatu je už príliš neskoro,“ uviedol pre AFP spoluautor štúdie profesor Dirk Notz z Oceánografického inštitútu Univerzity v Hamburgu. „Bude to prvý výrazný prvok klimatického systému, o ktorý sa emisiami skleníkových plynov pripravíme,“ dodal.
Zmenšenie ľadovej pokrývky dlhodobo vážne ovplyvní počasie, ľudí a ekosystém – nielen lokálne, ale aj globálne.
„Môže to urýchliť globálne otepľovanie, pretože sa roztopí permafrost nasýtený skleníkovými plynmi a rozpustí sa ľad pokrývajúci Grónsko,“ uviedol pre AFP hlavný autor štúdie a výskumník z Univerzity vedy a techniky v Pchohangu v Južnej Kórei Seung-Ki Min.
Slnečná energia sa neodrazí späť do vesmíru
Približne 90 percent slnečnej energie dopadajúcej na svetlú plochu pokrytú ľadom sa totiž odráža späť do vesmíru. Ak však slnečné lúče dopadnú na tmavú vodnú hladinu, oceán zhruba rovnaké množstvo energie pohltí a rozdistribuuje po celom svete.
Niekoľko kilometrov hrubá pevninská ľadová pokrývka Grónska viaže toľko vody, že v prípade jej roztopenia by morská hladina stúpla o šesť metrov. Topenie morského ľadu takýto efekt nemá, pretože sa topí ľad, ktorý už pláva vo vode.
Teplota oblastí okolo severného a južného pólu sa v porovnaní s hodnotami z konca 19. storočia zvýšila o tri stupne, teda takmer trojnásobne oproti celosvetovému priemeru za rovnaké obdobie.
O celých 10 rokov skôr, než predpovedali
Min ďalej uviedol, že september bez ľadovej pokrývky v 30. rokoch tohto storočia príde o desaťročie skôr ako uvádzali nedávne predpovede Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC). IPCC je poradným orgánom OSN v otázkach vedy.
Vedci označujú Severný ľadový oceán termínom „bez ľadovej pokrývky“ v prípade, že jeho pokrytie ľadom klesne pod jeden milión kilometrov štvorcových.
Vo februári tohto roku arktický ľad pokrýval iba 1,92 milióna kilometrov štvorcových, čo je najnižšia zaznamenaná hodnota v histórii. Predchádzajúce rekordné minimum pokrytia oceánu ľadom (3,4 milióna kilometrov štvorcových) pochádzalo z roku 2012, druhá najnižšia hodnota bola zaznamenaná v roku 2020, tretia v roku 2019.
