Prechod na elektromobily je jedným zo základných stavebných kameňov pre zníženie záťaže, ktorú ako ľudstvo kladieme na naše životné prostredie. Elektrické vozidlá sú však kvôli nákladným technológiám potrebných na výrobu cenovo náročnejšie ako spaľováky, čo značne komplikuje ich expanziu, predovšetkým v krajinách s nižšími príjmami. Práve na túto problematiku sa však plánuje zamerať jedna z japonských automobiliek, ktorá chce v blízkej budúcnosti tento cenový nepomer otočiť.
Reč je o známej automobilke Nissan. Práve tá má v spolupráci s americkým vesmírnym úradom NASA začať s výrobou nového typu batérie, ktorá bude v porovnaní s aktuálnymi akumulátormi dvojnásobne výkonnejšia, no zároveň o polovicu menšia aj lacnejšia. Téme sa venoval český portál Seznam Zprávy.
Náhrada náročných materiálov
Základom úspechu má byť absencia vodivého roztoku, respektíve kvapalného elektrolytu, ktorý sa používa v batériách súčasnosti, a taktiež drahých kovov. Úlohou spomenutého vodivého roztoku je zabezpečiť prúdenie nabitých iónov medzi lítiovou anódou a katódou z niklu, mangánu a kobaltu. Má však svoje nevýhody, pod ktoré možno zaradiť predovšetkým vysokú horľavosť. Netreba pritom zabúdať ani na skutočnosť, že ťažba potrebného lítia je vysoko náročná, a to aj na spotrebu vody. Tej na jednu tonu vyťaženého lítia pripadá až 900 tisíc litrov.
Nissan chce vyriešiť práve tento problém. V apríli na domácej pôde preto predstavila prototyp výrobnej linky na batérie s pevným elektrolytom namiesto kvapalného a bez spomenutých kovov. Tvrdí, že pri novej technológii časom dokáže dosiahnuť až dvojnásobnú energetickú hustotu oproti lítiovým batériám. V praxi to znamená, že batéria novej generácie bude menšia, ponúkne dlhší dojazd a taktiež sa bude podstatne kratšie nabíjať. Plnú kapacitu vraj môže byť schopná obnoviť v priebehu len 15 minút. Ďalším veľkým plusom má byť nový ochranný obal anódy aj katódy, ktorý zabezpečí pomalšiu degradáciu kapacity.
Pomáha NASA aj superpočítač
Japonci teda nahradia kvapalný elektrolyt pevnou zlúčeninou na báze síry. S vývojom tejto technológie mala automobilka začať ešte v roku 2011. Aktuálne má v spolupráci s Kalifornskou univerzitou v San Diegu a dokonca aj agentúrou NASA hľadať kovy pre anódu a katódu, ktoré by boli nielen kompatibilné, ale aj cenovo dostupnejšie. V procese hľadania pomáha výkonný superpočítač s umelou inteligenciou, ktorý bude skenovať až 131 tisíc rôznych materiálov.
V prvom elektromobile možno už do 6 rokov
Nissan vraj môže potenciálne vhodné kombinácie okamžite vyrobiť vo svojej prototypovej továrni a následne s pomocou svetových univerzít podrobnejšie analyzovať. Proces vývoja nového akumulátora tak dokáže skrátiť z piatich až dvadsiatich rokov len na dva až tri roky. Už v roku 2024 pritom plánuje spustiť pilotnú továreň na jeho výrobu a v nasledujúcich štyroch rokov začať s predajom. V prvých elektromobiloch sa tak môže objaviť už do šiestich rokov.
Cena by pritom mala v priebehu rokov klesať. V roku 2028 vraj môže nová batéria vychádzať na 75 dolárov za kWh, pričom do konca dekády môže spadnúť na 65 dolárov.
