Permanentnú slepotu možno považovať za jednu z najhorších diagnóz. Svoje by o tom vedela povedať Španielka, ktorej vo veku 42 rokov rýchlo gradujúca choroba poškodila očné nervy, dôsledkom čoho prišla o zrak. Teraz, po viac ako 16 rokov v tme, však má nádej.
Berne Gomezovej vo veku 42 rokov diagnostikovali toxickú neuropatiu zrakového nervu. Ide o veľmi rýchlo postupujúcu chorobu, ktorá dokázala učiteľku prírodovedných predmetov natrvalo oslepiť v priebehu len niekoľkých dní.
To sa stalo pred viac ako 16 rokmi. Od tej doby technológie výrazne pokročili, a to aj v oblasti medicíny, čo je presne to, čo žene dodáva nádej.
Bod zlomu nastal vo chvíli, keď odborníci z Univerzity v Utahu a Univerzity Miguela Hernandeza v Španielsku navrhli zavedenie implantátu známym ako protéza Moran|Cortivis, píše server TechSpot. Ide o malinké zariadenie pozostávajúce z 96 elektród implantovaných priamo do zrakovej kôry pacienta. Po úspešnom implantovaní môžu byť tieto elektródy stimulované v špecifických kombináciach, a to tak, aby do mysle pacienta umiestnili živé “obrazy”.
Podľa správy prezentovanej na stránke JCI sa prostredníctvom implantátu podarilo zobraziť svetelné škvrny, horizontálne čiary a dokonca aj niektoré veľké a malé písmená.
Implantát úplne obchádza zrakový nerv
Hoci sa žene doposiaľ nepodarilo vrátiť zrak úplne, môžeme hovoriť o obrovskom úspechu a pokroku. Ďalšou skvelou správou je, že na rozdiel od sietnicových implantátov predmetná technológia dodáva informácie priamo do mozgového centra zodpovedného za zrak, a teda úplne obchádza pacientov zrakový nerv. Fungovať by teda mala aj vtedy, ak by nerv nevykazoval žiadnu známku aktivity, respektíve schopnosť komunikácie s mozgom.
Túto technológiu pritom nemožno považovať zrovna za novú. Jej pôvod sa totiž datuje ešte do roku 2006, kedy sa stala predmetom spolupráce Agentúry pre pokročilé výskumné projekty v oblasti obrany (DARPA) s výskumníkmi z Univerzity v Utahu. Cieľom bolo vytvorenie periférneho nervového rozhrania, ktoré by umožnilo pohyb umelých končatín len prostredníctvom myšlienok.
Úspech prišiel v roku 2019, kedy sa odborníkom podarilo použiť túto technológiu s umelou končatinou, čo pacientovi poskytlo “pocit” pohybu.