Majstrovské dielo: Takto podľa NASA vyzerá stred našej galaxie

Jednoducho nádhera.

Hubblov vesmírny teleskop, ktorý patrí pod záštitu NASA, nám za svoje dlhé roky služby poskytol niekoľko nádherných pohľadov do ďalekého, neustále sa rozpínajúceho vesmíru. Reč je o skutočne legendárnom zariadení. Je však až natoľko legendárne, že často zatieňuje ostatný hardvér, ktorý svetoznáma vesmírna agentúra vlastní.

Jedným z ďalších významných zariadení vznášajúcich sa vo vesmíre je röntgenové observatórium Chandra. Ako samotný názov napovedá, observatórium pozoruje vesmír v röntgenovej oblasti spektra. Pôvodne bolo navrhnuté tak, aby vo vesmíre vydržalo približne 5 rokov. Aspoň to vraveli v roku 1999. Aktuálne sa blíži už k 22. výročiu.

Chandra je veľmi netradičný, komplikovaný, a preto aj veľmi cenný ďalekohľad. Dokáže ignorovať viditeľné svetlo a ponoriť sa hlbšie do útrob našej galaxie, oveľa viac ako teleskopy, ktoré sledujú pásma viditeľného svetla alebo UV svetla, píše BGR.

Centrum galaxie podľa NASA

Dokáže sa pozerať skutočne veľmi hlboko, napríklad aj do stredu Mliečnej cesty. Áno, naozaj. V kombinácii s údajmi od rádiového teleskopu MeerKat v Južnej Afrike sa vedcom podarilo vyhotoviť túto dych vyrážajúcu snímku (nižšie). Vyzerá skutočne ako majstrovské dielo.

via BGR

To, čo môžete vidieť na snímke, je súbor objektov, energie, plynov či magnetických polí v samom centre našej galaxie. Práve okolo tohto centra obieha napríklad aj naše Slnko. A my spolu s ním.

Pre lepšie pochopenie vesmírneho počasia, ktoré ovplyvňuje aj našu Zem

Snímka je súčasťou novej štúdie Q. Daniela Wanga z Massachusettskej univerzity v Amherste. Wang sa na túto oblasť zameral preto, aby lepšie pochopil galaktické počasie – tok energie naprieč celou galaxiou.

“Nová štúdia röntgenových a rádiových vlastností tohto vlákna (súbor energie, plynov atď.), ktorú vypracoval Q. Daniel Wang z Massachusettskej univerzity v Amherste, naznačuje, že tieto prvky sú spojené tenkými pásmi magnetických polí,” píše NASA. “Je to podobné tomu, čo bolo pozorované v predtým skúmanom vlákne. Takéto pásy mohli vzniknúť vtedy, keď sa magnetické polia zoradené v rôznych smeroch zrazili a navzájom skrútili v procese nazývanom magnetická rekonexia. Je to podobné fenoménu, ktorý odvádza energetické častice zo Slnka a ktorý je zodpovedný za počasie vo vesmíre, ktoré občas ovplyvňuje Zem”.

V skratke povedané, výskum je dôležitý preto, lebo skúma vplyv, ktorý môže mať vesmírne počasie na Zem, ako aj technológiu, ktorú ľudstvo vyslalo do vesmíru. Dispozícia týchto informácií bude výhodná najmä vtedy, keď sa vesmírne agentúry, ako napríklad NASA, rozhodnú vyslať ľudí do vesmíru, konkrétne na cudzie planéty. Najhorúcejším kandidátom v tomto smere je planéta Mars.