V dobe super rýchlych SSD diskov a pamäťových čipov pôsobí magnetická páska, ktorá uzrela svetlo sveta ešte v roku 1952, ako pamäťové médium z expozície technologického múzea. Nie to však úplne tak.
Magnetické pásky, resp. kazety s magnetickou páskou sa používajú stále. Neslúžia však bežným spotrebiteľom, ale najmä firmám a dátovým centrám, ktoré potrebujú ukladať a zálohovať veľký objem dát.
Hoci je magnetická páska v porovnaní s takým SSD diskom oveľa pomalšia, čo sa čítania a zápisu dát týka, pýši sa dlhou životnosťou a výbornou efektivitou z hľadiska nákladov. 1 TB kapacita na magnetickej páske je podstatne lacnejšia ako 1 TB kapacita na SSD disku či microSD karte.
Čo zase lacné nie je, sú zariadenia pre čítanie a zápis dát na magnetickú pásku. Bežný spotrebiteľ by asi nedal 3000 eur za čítačku magnetických pások, na ktorú by si uložil fotky z dovolenky. 12 TB kazeta pritom môže stáť 150 – 200 eur.
Kým prvá magnetická páska mala kapacitu len 2,3 MB, magnetická páska budúcnosti môže ponúknuť až 580 TB. Pokrokom vo vývoji sa koncom roka 2020 pochválil japonský výrobca Fujifilm, dosiahol ho v spolupráci so spoločnosťou IBM, ako uvádza PC Mag.
Inžinierom sa podarilo dosiahnuť rekordnú hustotu zápisu na úrovni 317 Gbpsi (gigabit na štvorcový palec), k čomu si dopomohli novým materiálom.
Kľúčovú úlohu zohral stroncium-ferit (SrFe), z ktorého je povrch magnetickej pásky od Fujifilmu vyrobený. Tvorcovia tak nahradili Bárium Stronciom, ktorý používajú magnetické pásky súčasnosti (BrFe).
Žiaľ, riešenie od Fujifilm a IBM má stále podobu prototypu, ktorý ešte čaká ďalší vývoj. Potrvá dlhé roky, kým sa 580 TB magnetická páska ocitne v niektorom z dátových centier. Bude tiež nutné vyrobiť nové typy zariadení pre čítanie a záznam, ktoré si s takto vysokou hustotou magnetických pások dokážu poradiť.
Podľa odhadov IBM sa do roku 2025 po celom svete vytvorí až 175 zettabajtov dát, teda približne 175 biliónov gigabajtov. Cenovo prijateľný spôsob zálohovania dát s extrémne vysokou kapacitou tak v budúcnosti určite padne vhod.