Tretina Slovákov nie je pripravená v prípade krízových situácií vykryť neplánované finančné výdavky. Situácia sa však vďaka nižšej miere nezamestnanosti a vyšším platom v štátnej a súkromnej sfére v posledných rokoch zlepšila.
V krízovom roku 2009 nevedelo vykryť nečakané výdavky takmer 40 % ľudí. Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat boli na tom za vlaňajšok najhoršie ľudia v Chorvátsku (52,9 %), najlepšie Luxemburčania a Nóri (obe krajiny 19,7 %).
Za celú EÚ bola za rok 2019 neočakávanými výdavkami ohrozená v priemere tretina obyvateľov. Najohrozenejšou skupinou sú slobodní rodičia s nezaopatreným dieťaťom, resp. deťmi. Zvládnuť neplánované výdavky má problém viac ako každý druhý rodič (56 percent).
„Na krízové momenty, ako je napríklad úraz a dlhodobejšia PN, strata zamestnania alebo len jednoducho neočakávanú nutnú opravu auta či práčky, sa musíme pripravovať z finančného hľadiska dlhodobo. Ideálne je, aby sme mali finančné rezervy na úrovni troch až šiestich mesačných výdavkov,” povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Najzodpovednejší sú mladí
Zo štatistík Slovenskej sporiteľne vyplýva, že Slováci v posledných rokoch pristupujú k financiám zodpovednejšie, a to najmä v prípade mladších vekových kategórií. Napríklad ľudia vo veku 18 až 35 rokov si priemerne sporia na rezervu mesačne 235 €. Najviac majú nasporené vydaté ženy, a to v priemere okolo 2-tisíc €. Súvisí to s nastavením slovenských domácností, kde hlava rodiny – otec, resp. muž, financuje bývanie a ďalšie položky, pričom žena má možnosť si viac ušetriť.
Zaujímavosťou je, že nielen na nečakané finančné výdavky, ale aj na budúce vlastné bývanie, založenie si rodiny či dovolenku si šetria už aj vysokoškoláci. V priemere na šetriace účty dávajú vyše 250 € mesačne. Zamestnaní ľudia v produktívnom veku si bokom odkladajú v priemere 200 €.
Ekonomicky vyspelejší západ krajiny potvrdzuje svoje prvenstvo aj vo výške nasporených peňazí na sporiacich účtoch. V Bratislave si ľudia vedia bokom odložiť až vyše 300 € mesačne.
Jedným z miest, kde si dokážu ľudia najmenej ušetriť, je napríklad Prešov, kde sa výška nasporenej sumy pohybuje v priemere len okolo 160 € mesačne.
„Ideálny stav je, keď si človek mesačne bokom odkladá aspoň 10 % zo svojho príjmu. Avšak aj pravidelným odkladaním menších súm je možné vytvoriť si finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií alebo dlhodobejším sporením si pripraviť financie na konkrétne ciele ako vzdelanie detí, vylepšenie bývania a podobne,” komentuje Lenka Buchláková.
Ako ušetriť viac?
Základné pravidlo je, že sporiť by ste mali z toho, čo dostanete na začiatku mesiaca, nie z toho, čo vám zostane na jeho konci. „Najlepším riešením je zaviesť si trvalý príkaz, ktorý napríklad v deň výplaty alebo na ďalší deň bude posielať časť peňazí na sporiaci účet,” doplnila Buchláková.
Dôležité je urobiť si tzv. audit výdavkov, teda toho, koľko a na čo míňame. Jednoduchou pomôckou je spísať si všetky príjmy a výdavky na papier či do počítača. Značná časť výdavkov je pravidelného charakteru a vieme ich definovať prakticky okamžite, iné sa nevyskytujú až tak často, prípadne ich výška kolíše. Preto je dobré ich sledovať aspoň 2-3 mesiace, zapisovať si jednotlivé položky a skúsiť ich kategorizovať (bývanie, strava, doprava, drogéria, kultúra, koníčky a pod.).
Následne je možné zamerať sa na hľadanie úspor. Okrem identifikácie nadbytočných výdavkov je dobré si stanoviť limity pre jednotlivé skupiny výdavkov a tie dodržiavať. Ušetriť sa dá napríklad zdieľaním vecí s rodinou, priateľmi či susedmi. To dobre funguje najmä pri veciach občasného použitia, ako je napríklad vŕtačka či strešný nosič na auto.
Nakupovať treba plánovane, nie impulzívne a preto by pri nakupovaní mal byť samozrejmosťou nákupný zoznam.
„V obchode sa často sa necháme zlákať výhodnou ponukou na niečo, čo reálne nepotrebujeme, prípadne bez čoho sa vieme bez problémov zaobísť. Alebo kupujeme veci, ktoré použijeme len raz a potom nám doma zbytočne zaberajú miesto. Často tiež platíme za rozsah služieb, ktorý je nad naše reálne potreby – napríklad káblovka, internet, mobilný paušál,” dodala Buchláková.