Vedci odhlasovali zmenu definície nielen kilogramu, ale aj ďalších troch jednotiek, ampéru, kelvinu a mólu. 100 rokov sme žili s presne zadefinovanými jednotkami, prečo sa teraz menia?
Čo je vlastne kilogram? Všetci si pod týmto pojmom predstavíme balíček kila múky alebo cukru, tak sa totiž táto jednotka predstaví najjednoduchšie. V skutočnosti je to však valček z platinovo-iridiovej zliatiny umiestnený v troch ochranných sklenených pokrievkach v prostredí s kontrolovanou teplotou a vlhkosťou. Umiestnený je spolu so šiestimi úradnými kópiami v podzemnom trezore v Sèvres.
Tento pravý kilogram definuje váhu každého iného kilogramu. Ak teda valček zmení hmotnosť, zmení sa aj hmotnosť jedného kilogramu. A to sa práve stalo. Valček sa z trezora vyberá len každých 40 rokov kedy sa používa na kalibráciu kópií. V priebehu rokov bolo dokázané, že hmotnosť kópií valčeka sa zmenila a vážia viac ako etalón, podľa ktorého ľudstvo definuje kilogram. Rozdiel je však minimálny – bavíme sa o mikrogramoch.
Prečo máme teda potrebu hmotnosť kilogramu meniť?
Valček, ktorý kilogram definuje, je starý už 129 rokov. Striebro, ktorým je potretý sa z neho pomaly odlupuje a valček sa pri vážení opotrebováva. Dalo by sa teda povedať, že stráca na váhe, avšak kilogram je posledná jednotka definovaná podľa artefaktu.
Valček je tak kilogram, bez ohľadu na to, koľko váži. Vedci preto rozhodli, že kilogram bude predefinovaný z hľadiska prirodzenej univerzálnej konštanty – Planckovej konštanty, hodnoty, ktorá je meradlom relatívnosti, a teda určuje, čo je v kvantovej mechanike malé a čo veľké. V bežnom živote zmenu istotne nepocítime, no pomôže v presnejších meraniach mnohým vedcom a napríklad aj farmaceutikom.
