Vedci vytvorili 2D materiál, ktorý sa v prírode nevyskytuje. Čaká nás revolúcia v chémii?

Výskumníci z RMIT University mali učiniť objav, ktorý sa vraj stáva zväčša len „raz za dekádu“. Ísť má o takú veľkú vec, že to môže ovplyvniť chémiu ako takú, ako aj elektronické zariadenia, ktoré používame.

Výskumníci z RMIT University mali učiniť objav, ktorý sa vraj stáva zväčša len „raz za dekádu“. Ísť má o takú veľkú vec, že to môže ovplyvniť chémiu ako takú, ako aj elektronické zariadenia, ktoré používame. Vedcom sa totiž podarilo vytvoriť dvojrozmerný materiál, aký tu zatiaľ nebol. Využitý môže byť ako tranzistor.

Ich výtvorom je 2D materiál, ktorý nie je hrubší než pár atómov. Za objavom stoja profesor Kourosh Kalantar-Zadeh a doktor Torben Daeneke. Na výskumne spolu so svojimi študentami pracovali vyše roka.

Ako nič iné v prírode

Aby tím vytvoril spomínaný 2D materiál, musel rozpustiť kovy v tekutých kovoch, vďaka čomu vznikla zoxidovaná vrstva, ktorá sa dala „odlúpnuť“. Daeneke vysvetlil, že vytvorenie zoxidovanej vrstvy funguje veľmi podobne, ako penenie mlieka pri príprave cappuccina.

Nový materiál by mal byť veľkou novinkou nie len v chémii, ale aj v elektronike, ktorú používame my všetci. Vylepšiť má úložiská a potenciál má aj pre zrýchlenie procesorov.

Kvapôčky tekutého kovu

2D vrstva sa totiž dá využiť ako tranzistor, ktorý funguje nie len rýchlejšie ako terajšie riešenie, ale aj efektívnejšie vďaka čomu spotrebováva menej energie. Vrstvy oxidu sa už dnes využívajú pre vytvorenie dotykových obrazoviek, ktoré sme si tak zamilovali.

Predpokladáme, že nová technológia bude aplikovaná približne na jednu tretinu celej periodickej tabuľky prvkov,“ povedal profesor Kalantar-Zadeh. „Mnohé z týchto atomicky tenkých oxidov sú polovodiče alebo dielektrické.

Rýchlejšia elektronika?

Tím nešpecifikoval, ako by ich nový 2D materiál mohol vylepšiť úložiská, no predpokladáme, že zmena by sa mohla týkať hlavne prenosových rýchlostí. Najnovšie SD karty od Sony, ktoré získali ocenenia ako „najrýchlejšie na svete“ dokážu čítať a zapisovať rýchlosťou až 300 MB/s. Čo ak by sa podobne rýchle úložiská dostali aj do lacnejších produktov, resp. do služieb ako cloudových úložísk?

Pochopiteľne, kým dôjde k dokončeniu výskumu a samotnej implementácie do každodenného hardvéru, musí prejsť ešte nejaký čas. Každopádne je skvelé vidieť, že bystrí ľudia už dnes pracujú na tom, aby bola budúcnosť o ten kúsok svetlejšie a príjemnejšia.