Žijeme v dobe, kedy sa kladie čoraz väčší dôraz na čerpanie energie z obnoviteľných zdrojov. Aj na Slovensku sa pre tieto účely hojne využívajú solárne panely. Tie však nemusia byť najefektívnejším riešením. Dokazuje to počin vedcov z Oxfordskej univerzity, konkrétne katedry fyziky, ktorý sa pýšia potenciálne revolučným objavom. Ísť má o zdroj, ktorý dokáže generovať čoraz väčšie množstvo solárnej energie, a to bez potreby inštalácie solárnych panelov.
Ako uvádza web Oxfordskej univerzity, nová inovácia funguje tak, že sa na povrch predmetov každodennej potreby, ako sú batohy, autá či mobilné telefóny, nanesie špeciálny materiál schopný generovať energiu.
Ide o materiál pohlcujúci svetlo. Vraj je dostatočne tenký a pružný na to,aby sa dal umiestniť na povrch nielen takmer každej budovy, ale aj takmer každého bežného predmetu. Vedci uplatnili techniku, v rámci ktorej uložili viacero vrstviev pohlcujúcich svetlo do jedného solárneho článku. Využili šrší rozsah svetelného spektra, čo vraj umožňuje čerpanie väčšieho množstva energie z rovnakého množstva slnečného svetla.
Pôsobivá účinnosť
Potenciálne revolučný materiál už dokonca získal nezávislú certifikáciu, ktorá uvádza, že dosahuje 27-percentnú energetickú účinnosť. Dokáže sa teda vyrovnať efektivite tradičných jednovrstvových materiálov na výrobu energie, ktoré sa zlučujú pod tzv. kremíkovou fotovoltikou. Konkrétne túto certifikáciu udelil Národný inštitút pre pokročilú priemyselnú vedu a technológiu (AIST) sídliaci v Japonsku, a to ešte predtým, než vedci z univerzity publikovali výsledky svojej štúdie.
Dr. Shuaifeng Hu, postdoktorand odboru fyziky na Oxfordskej univerzite, uviedol, že tímu sa len počas piatich rokov podarilo vďaka stohovaniu vrstiev a viacnásobnému spájaniu zvýšiť účinnosť energetickej konverzie nového materiálu z približne 6 percent na viac ako 27 percent. To, ako už bolo spomenuté, je porovnateľné s účinnosťou jednovrstvovej fotovoltiky. Dodal, že v blízkej dobe by sa mohla účinnosť materiálu vyšplhať až na 45 percent.
Pre lepšie porozumenie, energetická účinnosť v tomto prípade predstavuje množstvo slnečného žiarenia, ktoré daný materiál či zariadenie dokáže premeniť na energiu.
Výtvor univerzitných vedcov sa okrem účinnosti pýši aj fyzickými vlastnosťami. Hrúbka materiálu dosahuje len niečo vyše jedného mikróna, čiže je približne 150-krát tenší ako kremíková doštička. Práve táto črta umožňuje materiál aplikovať na prakticky akýkoľvek povrch.
Obrovský potenciál
Materiál tak v podstate sľubuje generovanie väčšieho množstva energie bez potreby solárnych panelov, pričom sa môže nachádzať takmer všade. Môže byť umiestnený na budovách, ale aj na autách, smartfónoch, batohoch a ďalších bežných predmetoch.
Autori technológie veria, že ich prístup umožní priebežné znižovanie nákladov na produkciu solárnej energie a spraví z nej absolútne najudržateľnejšiu formu obnoviteľnej energie. Od roku 2010 mali celosvetové priemerné náklady na solárnu energiu klesnúť takmer o 90 percent, čím sa stala približne o tretinu lacnejšia ako energia vyrobená za využitia fosílnych palív.
Stojí za zmienku, že nový materiál má silný komerčný potenciál, pričom sa už začal nasadzovať v oblasti verejných služieb, stavebníctve a automobilovom priemysle.
Samozrejme, jeho nasadenie v globálnom meradle potrvá nejaký čas, teda ak k nemu niekedy dôjde. Ak však preukáže, že dokáže generovať dostatočné množstvo energie, a to pri nižších nákladoch, než aké sa spájajú s bežnou fotovoltikou, možno očakávať, že si ho časom osvoja mnohé krajiny, ktoré posilňujú postavenie obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe.
