Planéta Mars je predmetom skúmania už niekoľko desaťročí. Potencionálna náhrada za domácu planétu Zem stále zamestnáva zvedavosť vedcov z celého sveta.
Od 90. rokov 20. storočia úspešne pristálo na planéte Mars niekoľko modulov, ktorých súčasťou boli diaľkovo ovládané vozidlá, tzv. rovery.
Poprední vedci prostredníctvom nich spoznávali geologické zloženie planéty, skúmali vlastnosti pôdy, vyhodnocovali podmienky a samozrejme hľadali život, ktorý by bol spojený aj s tečúcou vodou.
Mars je napriek jeho vzdialenosti od Zeme (od 55 miliónov kilometrov do 400 miliónov kilometrov) celkom slušne preskúmaný. Na jednu vec ale experti prísť nevedia. Sonda, ktorá obieha okolo planéty Mars (Mars Reconnaissance Orbiter), zachytila záhadnú obrovskú dieru na povrchu červenej planéty.
Diera sa nachádza v oblasti príznačne nazvanej ako „švajčiarsky syr“. Oblasť dostala pomenovanie po ľadovcových poliach, ktoré sú tvorené oxidom uhličitým, nie vodou. Odborníci nevedia prísť na pôvod gigantického otvoru.
Diera nevznikla nárazom cudzieho telesa alebo asteroidu. Neexistujú preto žiadne znaky, ktoré sú typické pre podobné diery vytvorené nárazom. Aj keď je pravdou, že sa to úplne vylúčiť nedá.
Druhou teóriou je, že sa povrch z nejakého neznámeho dôvodu prepadol kvôli dutine nachádzajúcej sa pod ním. Dutina môže pochádzať z tečúcej magmy pod povrchom alebo tiež z vody. Teoreticky.
Vedci by radi tento otvor preskúmali z blízka. Rovery, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na Marse však nie sú v pozícii, ktorá by im umožnila kráter, resp. prepadlisko navštíviť.
Viac informácií môže priniesť až misia Mars 2020 Rover. Sonda obiehajúca okolo Marsu už našla tri možné miesta pre jej pristátie. V súčasnosti je obrovská diera pre vedcov stále tajomstvom.
