Od začiatku januára 2024 zmenil Slovenský plynárenský priemysel (SPP) trasu dodávok zemného plynu. Dôvodom bolo neuzavretie novej tranzitnej dohody s Ukrajinou, cez ktorú tradične smerovala veľká časť plynu na Slovensko. Energetická bezpečnosť krajiny napriek tomu ostáva zabezpečená a zásobovanie sa podľa vedenia SPP darí bez problémov zvládať alternatívnou trasou vedúcou cez Áziu, Turkish Stream a viaceré balkánske krajiny.
Nový spôsob dopravy plynu a prípravy na zimu
SPP v reakcii na stav, keď Ukrajina nepristúpila k predĺženiu doterajších zmlúv o tranzite zemného plynu, začal využívať alternatívny koridor cez ázijské teritóriá a následne cez plynovod Turkish Stream. Nová trasa prechádza pokračujúco cez Srbsko a Maďarsko, odkiaľ sa plyn dostáva na Slovensko. Táto náhradná cesta je podľa vedenia spoločnosti dostatočne spoľahlivá a bezprecedentná situácia nijako neohrozuje energetickú stabilitu štátu. Na blížiacu sa zimnú sezónu sa Slovensko už dlhodobo poctivo pripravuje a v tejto oblasti plní SPP všetky svoje záväzky.
Podľa pravidiel stanovených Európskou úniou je povinnosťou členských krajín počas letných mesiacov postupne budovať zásoby zemného plynu. SPP tento záväzok momentálne plní a cieli k 1. novembru vytvoriť zásoby vo výške celkovo 17,7 terawatthodín, čo je dostatočné pre stabilný priebeh celej zimnej vykurovacej sezóny. Manažment spoločnosti preto ubezpečuje, že kapacita uskladneného plynu pokryje potreby všetkých slovenských domácností a firiem.
Cenový vplyv a európska energetická politika
Aj keď objemy plynu a ich dodávky nie sú momentálne ohrozené, problematickou témou naďalej ostáva cenová oblasť. Zmena trasovania dodávok sa môže prejaviť práve vo zvýšených nákladoch, ktoré vyvoláva zložitejší logistický reťazec i geopolitické okolnosti. Situáciu ďalej komplikuje politika Európskej únie snažiaca sa znížiť energetickú závislosť od Ruska.
Tento prístup však podľa SPP nemá jednotnú aplikáciu. Viaceré významné krajiny EÚ napriek deklarovaným cieľom pokračujú v nákupe ruského skvapalneného plynu LNG vo veľkom. To vytvára na európskom trhu neistotu a cenovú nestabilitu, ktorej negatívne dopady sa prenášajú aj na slovenských spotrebiteľov.
Za problematické vedenie slovenskej spoločnosti považuje aj veľmi odlišný systém tranzitných poplatkov v rámci európskych krajín. Rozdiely v cenách tranzitu sú totiž zásadné: zatiaľ čo cez Poľsko sú tranzitné sadzby na úrovni približne 10 eur za megawatthodinu, tak tranzit cez balkánsku trasu Turkish Stream cez územie Bulharska vyjde na približne 2,50 eura za megawatthodinu.
Preto slovenský podnik apeluje na Európsku komisiu, aby v rámci celej Únie pristúpila k harmonizácii týchto poplatkov, čo môže stabilizovať trh a znížiť tlak na ceny energií.
Hoci zmena trasy dodávok plynu na Slovensko pôsobí ako významný zásah do energetickej politiky a jej logistiky, energetická bezpečnosť Slovenska je podľa kompetentných garantovaná. Výzvou naďalej ostáva zabezpečiť cenovú dostupnosť dodávok pre bežné domácnosti a podniky. SPP aj napriek náročnej situácii plní všetky úlohy spojené s prípravou na kritické zimné obdobie a nepovažuje vzniknutú situáciu za ohrozenie energetickej stability krajiny.
