Anonymita slovenských investorov do kryptomien sa čoskoro skončí. Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o automatickej výmene informácií, ktorá zavedie novú povinnosť pre poskytovateľov služieb súvisiacich s kryptoaktívami. Finančná správa tak od nich bude povinne získavať informácie o kryptoaktívach svojich klientov, ktoré slúžia na platobné a investičné účely. Na základe poznatkov TASR o tom informuje kryptomagazin.sk.
Nová legislatíva, ktorej väčšina ustanovení nadobudne účinnosť 1. januára 2026, preberá novelizovanú európsku smernicu o administratívnej spolupráci v oblasti daní, známu ako DAC8. Finančná správa bude získané údaje následne automaticky vymieňať s príslušnými orgánmi iných krajín.
Tento krok je súčasťou medzinárodnej spolupráce v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v boji proti daňovým únikom. Výmena informácií medzi daňovými orgánmi má prebiehať do deviatich mesiacov po skončení oznamovaného obdobia.
Čo je DAC8?
DAC8 je skratka pre ôsmu novelu európskej smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní. Jej hlavným cieľom je zvýšiť daňovú transparentnosť a zabrániť daňovým únikom v celej Európskej únii, a to rozšírením automatickej výmeny informácií na nové oblasti, ktoré doteraz neboli pod takýmto drobnohľadom.
Hlavnou novinkou, ktorú DAC8 prináša, je práve zavedenie povinnej ohlasovacej povinnosti pre poskytovateľov služieb súvisiacich s kryptoaktívami. To znamená, že platformy ako kryptoburzy, zmenárne či správcovia krypto peňaženiek budú musieť zbierať informácie o svojich klientoch a ich transakciách a tieto údaje následne hlásiť daňovým úradom.

Týka sa to nielen kryptomien ako Bitcoin, ale aj elektronických peňazí a v budúcnosti aj digitálnych mien centrálnych bánk.
V praxi to funguje tak, že daňový úrad v jednej členskej krajine si tieto informácie automaticky vymení s daňovými úradmi v ostatných členských štátoch. Napríklad, ak slovenský občan obchoduje na kryptoburze so sídlom v Írsku, írsky daňový úrad pošle informácie o jeho aktivitách slovenskej Finančnej správe. Tým sa zabezpečí, že daňové úrady budú mať prehľad o príjmoch z kryptoaktív, aj keď vznikli v zahraničí.
Finančná správa pomôže s dlhodobým problémom
Ministerstvo financií v dôvodovej správe zdôraznilo, že po zavedení výmeny informácií v iných oblastiach sa pozornosť upriamila na výzvy spojené so vznikom alternatívnych spôsobov platby a investovania, ako sú kryptoaktíva a elektronické peniaze.
„V dôsledku vlastností kryptoaktív je mimoriadne náročné odsledovať zdaniteľné udalosti v cezhraničných situáciách. Nedostatočné oznamovanie príjmov z investícií do kryptoaktív vedie k výpadku daňových príjmov štátov,“ upozornilo ministerstvo.
Novela preto rozširuje rozsah pôsobnosti automatickej výmeny informácií aj na elektronické peniaze a digitálne meny centrálnych bánk.
Aj pri 2 percentách dane
Poslanci Národnej rady k novele schválili aj viaceré pozmeňujúce návrhy. Tie upravujú napríklad niektoré podmienky poukazovania 2 percent podielu zaplatenej dane z príjmov detí ich rodičom na dôchodku. V zákone po novom stanovili, aby takýto príjem rodiča nepodliehal zdaneniu.
Zároveň sa zjednotí vyplácanie tejto asignovanej dane cez Sociálnu poisťovňu, ktorá ju bude po novom vyplácať aj osobám, ktorých dôchodok vypláca iná inštitúcia, napríklad policajtom či vojakom.
Čo to znamená pre Slovákov, ktorí investujú?
Pre bežných Slovákov, ktorí investujú do kryptomien, prinášajú zmeny v zákone, konkrétne zavedenie smernice DAC8, niekoľko zásadných a praktických dôsledkov. V skratke to znamená definitívny koniec akejkoľvek anonymity voči štátu a výrazne zvýšený tlak na správne priznávanie a platenie daní z krypto ziskov.
Najdôležitejšou zmenou je, že Finančná správa už nebude musieť pátrať po tom, či niekto vlastní kryptomeny. Vďaka novej povinnosti budú platformy ako kryptoburzy a zmenárne automaticky a povinne posielať dáta o svojich slovenských klientoch a ich transakciách priamo daňovému úradu.

Pre bežného investora to znamená, že štát bude mať presný prehľad o tom, kde a aké kryptoaktíva drží. Ak si teda Slovák kúpi Bitcoin na zahraničnej burze, slovenská Finančná správa o tom dostane informáciu.
Z toho vyplýva druhý, logický dôsledok. Keďže daňový úrad bude mať tieto informácie, bude pre neho veľmi jednoduché skontrolovať, či si investor svoje zisky z kryptomien aj riadne priznal v daňovom priznaní a zaplatil z nich daň. Doterajšia situácia, kedy sa mnohí spoliehali na to, že štát sa o ich krypto ziskoch nedozvie, sa tak končí. Snaha vyhnúť sa daňovým povinnostiam bude po novom oveľa riskantnejšia a jednoduchšie odhaliteľná.
Pre samotného investora to znamená, že musí začať viesť dôslednú a presnú evidenciu všetkých svojich transakcií. Je kľúčové, aby si odkladal záznamy o tom, kedy a za akú cenu kryptomeny nakúpil, a kedy a za akú cenu ich predal alebo zamenil za inú kryptomenu. Tieto údaje bude nevyhnutne potrebovať na to, aby vedel správne vypočítať svoj zisk a následne aj daň, ktorú má odviesť.
Je dôležité zdôrazniť, že tento nový zákon nemení to, čo sa zdaňuje. Daňová povinnosť na Slovensku vzniká až v momente, keď sa zisk zrealizuje, teda napríklad predajom kryptomeny za eurá. Nová legislatíva len dáva štátu do rúk efektívny nástroj, ako kontrolovať, či si ľudia túto svoju existujúcu povinnosť aj naozaj plnia.
Prečítajte si tiež
Finančná správa nedávno vykázala rekordnú úspešnosť vymáhania daňových nedoplatkov, a to dôkladným využitím moderných technológií, analytiky a medzinárodnej spolupráce. K 31. máju 2025 dosiahla úroveň 24,5 percenta, čo znamená, že sa štátu podarilo získať o približne 2,5-milióna eur viac ako za to isté obdobie vlani.
Čo presne k tomu finančnú správu viedlo a ako presne tento výsledok dosiahla sa dočítate v samostatnom článku.