Internet si aktuálne prechádza niečím ako krízou identity. Tie dlhé roky, počas ktorých veľké korporácie nechávali svoje platformy rásť bez akýchkoľvek morálnych či vekových mantinelov, si postupne začínajú vyberať svoju daň. Deti sa môžu veľmi ľahko dostať k obsahu, ktorý je pre nich absolútne nevhodný a často veľmi škodlivý.
Rastúce riziko poškodenia psychiky u detí v dôsledku ich neustáleho vystavovania explicitnému obsahu, nenávistným prejavom a toxickým algoritmom dospelo do takej miery, že ho už vládni predstavitelia nemôžu ignorovať. Po celom svete sa preto šíri masívne hnutie, ktoré podporujú nielen politici, ale aj rodičia a pedagógovia. Chcú, aby na sociálne siete mohli chodiť skutočne len tie osoby, ktoré sú na to dostatočne vyspelé, respektíve mentálne vyvinuté, čo deti často nie sú. Téme sa venuje server TechRadar.
Pochopiteľne, nie každému vyhovuje momentálne najobľúbenejšie riešenie, ktorým je priamy zákaz sociálnych sietí pre maloletých. Podľa mnohých totiž podkopáva práva na digitálne súkromie, anonymitu a autonómiu, a to nielen detí, ale aj dospelých.
Digitálny Divoký západ
Španielsky premiér Pedro Sánchez na svetovom samite v Dubaji vyhlásil, že už nie je akceptovateľné, aby sme nechávali deti bez dozoru na „digitálnom Divokom západe“, ktorý opísal ako prostredie plné závislosti, zneužívania, pornografie, manipulácie a všadeprítomného násilia. Španielsko preto oznámilo plány na zavedenie úplného zákazu sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov.
Sánchez však zdôraznil jednu dôležitú vec. Navrhovaný zákaz, ktorý aktuálne čaká na schválenie španielskym parlamentom, bude od technologických platforiem vyžadovať nasadenie skutočne funkčných a nepriestrelných bariér na overenie veku. Obyčajné zaškrtávacie políčko “Mám viac ako 18 rokov“, ktoré sa dalo doteraz hravo obísť, už nebude stačiť. Britská BBC v tejto súvislosti upozornila, že kroky Španielska môžu čerpať inšpiráciu z Austrálie, kde sa príliš benevolentné kontroly už ukázali ako veľmi neefektívne.
Španielsko a Austrália pritom nie sú jediné krajiny, ktoré orodujú za tvrdý zákaz sociálnych sietí pre deti. Podobné zákony sa momentálne rysujú či už dokonca schvaľujú aj v krajinách ako Portugalsko, Francúzsko, Dánsko, Grécko či Írsko. Tieto návrhy pokrývajú všetko, od zvyšovania vekových hraníc na 16 rokov až po podmienku viazania prístupu na overený súhlas rodičov.
Pozadu nechce zostať ani Amerika. V Spojených štátoch Trumpova administratíva vážne uvažuje o celonárodnom zákaze sociálnych sietí podľa vzoru Austrálie, a to po tom, čo v Kongrese zlyhal pokus o presadenie federálneho zákona Kids Off Social Media Act.
Daň za bezpečnosť
Aby však štáty mohli reálne zakázať prístup detí na sociálne siete, musia vytvoriť dostatočne účinný kontrolný mechanizmus. A práve tu narážame na problém.
Najpohodlnejším spôsobom overenia totožnosti je totiž nariadiť používateľom, aby do aplikácie nahrali fotografiu svojho úradného dokladu, napríklad vodičského preukazu alebo cestovného pasu. Tento prístup je však z hľadiska kybernetickej bezpečnosti neprijateľný. Vedie totiž k vzniku centralizovaných databáz s citlivými údajmi miliónov ľudí, ktoré sa, ako ukázala história, môžu veľmi ľahko stať terčom pre hackerské útoky.
Aj pri využití vládnych digitálnych peňaženiek alebo národných ID aplikácií neustále hrozí, že sociálne platformy, tretie strany alebo samotné vlády získajú prístup k oveľa väčšiemu objemu osobných dát, než reálne potrebujú. Problémom potom je aj spomínaný zásah do súkromia a práv.
Odstrašujúcim príkladom môže byť Ázia. Čínsky systém registrácie pod reálnym menom už dlhé roky čelí kritike za masívne porušovanie súkromia a zneužívanie dát na štátny dohľad nad občanmi. Podobne dopadol aj britský zákon o online bezpečnosti (Online Safety Act), ktorý schytal kritiku za to, že sa pri overovaní veku spolieha na plošné skenovanie tvárí a občianskych preukazov.
Európska únia sa snaží podobným scenárom predísť a trvá na tom, aby boli európske systémy overovania veku striktne anonymné a obmedzené výhradne na zariadenie daného používateľa. Napriek tomu mnohé návrhy z jednotlivých členských krajín EÚ stále inklinujú ku kontroverzným riešeniam, ktoré od ľudí vyťahujú kvantá osobných informácií.
Funkcie namiesto zákazov
Niektorí zákonodarcovia v Európskom parlamente si veľmi dobre uvedomujú, že plošný zákaz môže mladých ľudí úplne odstrihnúť od digitálnej gramotnosti, čo je v dnešnom svete de facto nevyhnutná schopnosť. Preto namiesto vyháňania maloletých z internetu navrhujú nasadenie špecifických reštrikcií priamo vo vnútri aplikácií.
V parlamente sa aktuálne debatuje o tom, že by sa maloletým zablokoval prístup k vysoko návykovým algoritmickým funkciám, ako je nekonečné scrollovanie (infinite scrolling), automatické prehrávanie videí (auto play), funkcia potiahnutia pre aktualizáciu obsahu (pull-to-refresh) či rôzne herné odmeňovacie slučky (gamifikácia).
Hoci je tento prístup podstatne benevolentnejší než tvrdý zákaz, z hľadiska overovania veku situáciu paradoxne ešte viac komplikuje. V tomto modeli totiž nebudú musieť dokazovať svoj vek dospelí, ale samotní maloletí, ktorí budú musieť predkladať dôkazy o tom, že sú deťmi.
A žiaľ, to nie je problém, ktorý by sa dal vyriešiť univerzálnou “digitálnou identitou“. Žiadna univerzálna digitálna identita neexistuje a staršie prístupy neustále vyžadujú skenovanie tváre a dokladov.
Pokročilá kryptografia
Ak nechceme, aby nasledujúca dekáda pochovala slobodný a otvorený internet a premenila ho na digitálnu totalitu s porušovaním práv, mali by sme dať prioritu technológiám, ktoré chránia súkromie z princípu svojej matematickej podstaty. Sú tu riešenia, avšak ich nasadenie nebude úplne jednoduché.
Jedným z kandidátov sú takzvané kryptografické dôkazy s nulovým vedomím. (Zero-Knowledge Proofs, teda ZKPs). Ide o revolučnú matematickú techniku, ktorá umožňuje stopercentne preukázať pravdivosť nejakého tvrdenia bez toho, aby druhej strane odhalil akúkoľvek inú citlivú informáciu.
V praxi to znamená, že váš smartfón dokáže sociálnej sieti poslať zašifrovaný matematický dôkaz, že spĺňate vekový limit. Platforma tento dôkaz overí ako pravdivý, no absolútne netuší, aké je vaše skutočné meno, kedy presne ste sa narodili, kde bývate alebo aké je číslo vášho občianskeho preukazu. Nedochádza k žiadnej výmene citlivých dát, nevzniká žiadna centralizovaná databáza na serveroch.
Mnohé moderné digitálne peňaženky už technológiu ZKP začínajú pomaly integrovať pre overovanie identity, no ich širšie nasadenie v praxi zatiaľ zaostáva za tempom, akým politici schvaľujú plošné zákazy. To ukazuje, ako veľmi zaostáva technologický vývoj za legislatívou, teda aspoň v tejto oblasti.
Bezpečnosť detí v online svete je ušľachtilý a dôležitý cieľ, ktorý už mal byť dávno vyriešený, no nesmie sa dosiahnuť za cenu poškodenia digitálnych slobôd a súkromia dospelých.
