Maďarsko zažilo v nedeľu 12. apríla historický politický zlom. Po 16 rokoch sa skončila éra Viktora Orbána: jeho strana Fidesz podľa výsledkov sčítania takmer všetkých hlasov získala iba 55 poslaneckých mandátov, zatiaľ čo víťazná opozičná strana Tisza v čele s Péterom Magyarom obsadila 138 kresiel zo 199 v parlamente, čo jej dáva ústavnú väčšinu. Volebná účasť pritom dosiahla historické maximum okolo 80 percent, teda najvyššiu hodnotu od pádu komunizmu v roku 1989.
Samotný Magyar tento výsledok označil za bezprecedentný a vo víťaznom prejave vyhlásil, že Maďarsko sa vrátilo Európe.
Tisza získala zhruba 53 percent hlasov, pričom strana v parlamente predtým vôbec nemala zastúpenie a Magyar prevzal jej vedenie len pred dvomi rokmi. Orbán po sčítaní takmer všetkých hlasov priznal prehru, poďakoval sa voličom a uviedol, že Maďarom bude slúžiť z opozice. Výsledok označil za bolestivý a pre Fidesz historicky najhorší.
Kto je Péter Magyar?
Péter Magyar nie je klasickým liberálnym politikom. Roky pôsobil vo vládnucej strane Fidesz a dlhodobo bol jej súčasťou, čo mu paradoxne pomohlo v kampani, keďže lepšie ako ktokoľvek iný rozumel mechanizmom Orbánovho systému a vedel na ne adekvátne cieliť.
Magyar sa v kampani oprel o tri témy, a síce korupciu, ekonomický úpadok a odcudzenie Maďarska od Európskej únie. Jeho strana sľubuje obnovu právneho štátu, protikorupčné opatrenia a odblokovanie zmrazených prostriedkov z fondov EÚ, ktoré Európska komisia Maďarsku zadržiavala pre porušovanie princípov demokracie.
Podľa analýzy denníka Seznam Zprávy Magyar avizoval, že jeho prvá zahraničná cesta povedie do Varšavy, Bruselu a Viedne, čo je jasný signál toho, kam chce Maďarsko ukotviť.
Koniec euroskepticizmu?
Reakcie európskych politikov na výsledok maďarských volieb prišli okamžite a boli jednoznačné. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová napísala, že „európske srdce dnes v Maďarsku bije silnejšie“ a krajina si vybrala európsku budúcnosť, píšu Správy STVR.
Nemecký kancelár Friedrich Merz taktiež vyjadril radosť z výsledku a deklaroval záujem o spoluprácu v prospech silnejšej a zjednotenej Európy. Britský premiér Keir Starmer výsledok označil za „historický moment nielen pre Maďarsko, ale aj pre európsku diplomaciu“.
Tieto reakcie boli viac-menej očakávané. Orbánova vláda bola dlhé roky pre európske inštitúcie akýmsi tŕňom v oku. Blokovala pomoc Ukrajine, udržiavala tesné vzťahy s Kremľom a opakovane vetovala kľúčové rozhodnutia EÚ. Naposledy Maďarsko zablokovalo pôžičku pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur, čím si vyslúžilo prudkú kritiku partnerov.
Maďarsko pod Orbánom fungovalo de facto ako vnútorný euroskeptický trójsky kôň. Formálne bolo členom EÚ a NATO, no fakticky brzdilo spoločné európske iniciatívy a solidárnej politiky voči Rusku.
Ekonomické dôsledky
Jedným z najsilnejších (a najdôležitejších) dopadov zmeny moci bude pravdepodobne odblokovanie zmrazených európskych fondov. Európska komisia zadržiavala Maďarsku miliardy eur pre porušovanie zásad právneho štátu a korupčné praktiky Orbánovej vlády. Tisza vo svojom volebnom programe prisľúbila zaviesť protikorupčné opatrenia ako predpoklad pre uvoľnenie týchto prostriedkov.
Magyar okamžite po vyhlásení výsledkov oznámil, že odcestuje do Bruselu a fondy odblokuje, čo by nepochybne malo priamy pozitívny vplyv na maďarskú ekonomiku. Pôjde o mimoriadne dôležitý krok, keďže maďarská ekonomika sa dlhodobo potáca. Krajinu trápi vysoká inflácia a rastúce životné náklady, čo bolo jedným z rozhodujúcich faktorov volieb.
Neprehliadnite
Tisza plánuje znížiť dane z príjmov pre ľudí s podpriemerným zárobkom, zaviesť vyššie odvody pre bohatých a stabilizovať verejné financie. Prílev európskych fondov by mohol ekonomike výrazne pomôcť, no experti upozorňujú, že štrukturálne ozdravenie si vyžiada čas.
Pragmatizmus namiesto ideológie
Vo vzťahu k Rusku a Ukrajine bude Magyarov postoj výrazne odlišný od Orbánovho, no zase nebude radikálne “proukrajinský”. Magyar deklaroval, že nehodlá blokovať budúce protiruské sankcie EÚ a hlási sa k aktívnemu členstvu v NATO, ktoré jeho predchodca fakticky oslaboval.
Zároveň však naznačil, že zachová existujúce energetické zmluvy s Ruskom vrátane výstavby jadrovej elektrárne Paks. Vojenská pomoc Ukrajine pritom od Budapešti ani pod novým vedením nepríde. Magyar jednoznačne odmietol vyslanie maďarských vojakov a zastáva sa iba finančnej a humanitárnej pomoci, píše ČT24.
Analytici z think-tanku European Council on Foreign Relations predpokladajú, že Tisza sa vráti k rokovaciemu stolu a bude vyjednávať o výnimkách z európskych pravidiel namiesto ich otvoreného porušovania.
Čo to znamená pre Slovensko?
Pre Slovensko má zmena v Maďarsku viacero rozmerov. Politicky ide o signál, ktorý bude rezonovať aj v slovenskom verejnom priestore. Po víťazstve Magyara sa okamžite objavili komentáre, že „po Orbánovi čaká porážka aj Fica“, ako informoval Denník N.
A tieto komentáre sa z viacerých hľadísk dajú pochopiť. Maďarsko a Slovensko pod vedením Orbána a Fica tvorili akýsi tandem, ktorý brzdil proukrajinský konsenzus EÚ, koordinoval postoje vo Vyšehradskej skupine a oslaboval európsku jednotu.
Magyar pritom sám sľúbil prebudovanie Vyšehradskej skupiny na skutočne funkčný európsky formát, čo by mohlo zásadne zmeniť dynamiku slovensko-maďarských vzťahov v rámci V4.
Obnovenie aktívnejšieho Maďarska v rámci EÚ bude pre Slovensko relevantné aj ekonomicky. Obe krajiny sú hlboko prepojené obchodom, investíciami aj pracovnou migráciou, čo znmená, že každý prílev európskych fondov do Maďarska sa čiastočne odrazí aj v aktivite firiem a subdodávateľov pôsobiacich na oboch stranách.
