Konflikt na Blízkom východe, ktorý vypukol na konci februára 2026, zanecháva čoraz viditeľnejšie stopy na svetových energetických trhoch a začína zasahovať aj do každodenného života slovenských domácností. Analytici VÚB banky a jej materskej skupiny Intesa Sanpaolo varujú, že ak sa konflikt neukončí v blízkej dobe, inflácia na Slovensku sa do konca roka vyšplhá k úrovni 6 percent, prípadne aj vyššie. Informáciu priniesol spravodajský portál TASR.
Rast hrubého domáceho produktu Slovenska analytici revidovali smerom nadol, konkrétne z pôvodne odhadovaných 1,1 percenta na 0,5 percenta pre rok 2026. Slovenská ekonomika tak patrí medzi tie, ktoré vojna v Iráne zasiahla relatívne najvážnejšie v rámci celej eurozóny.
Prečo práve Slovensko?
Hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides vysvetľuje, že existuje niekoľko dôvodov, prečo sa slovenská ekonomika ocitá pod väčším tlakom ako priemer eurozóny.
Ako interpretuje Finsider.sk, Slovensko je mimoriadne závislé od medzinárodného obchodu a zahraničného dopytu. Pokles v exportne orientovaných odvetviach sa preto na domácej ekonomike prejaví výraznejšie ako u menej otvorených ekonomík. Zároveň Slovensko patrí medzi tie energeticky najnáročnejšie ekonomiky v EÚ, čo krajinu robí obzvlášť citlivou na akékoľvek cenové výkyvy energetických komodít.
Národná banka Slovenska prišla s rovnakým odhadom rastu HDP ešte koncom marca. Denník N uvádza, že podľa NBS by si v priaznivom scenári slovenská ekonomika mohla udržať rast na úrovni 0,5 percenta, no pri pretrvávajúcej vojne jej hrozí recesia. HDP by sa tak mohlo znížiť o 0,3 percenta v roku 2026 a až o 1,2 percenta v roku 2027.
Tri scenáre vývoja
Analytici Intesa Sanpaolo vypracovali tri možné scenáre vývoja konfliktu. V optimistickom scenári by sa konflikt skončil ešte v apríli tohto roku, čo by minimalizovalo hospodárske dopady a inflácia na Slovensku by sa vrátila k hodnotám okolo 4 percent.
V strednom scenári analytici predpokladajú ukončenie konfliktu v máji, pričom práve na tomto základe vypracovali aktuálne revízie prognóz. V pesimistickom scenári by vojna pretrvávala dlhšie, čo by znamenalo hlbší pokles HDP a infláciu dlhodobo nad 6 percentami.
Casopisargument.cz upozorňuje, že európska ekonomika je schopná ustáť otrasy konfliktu, ale len za predpokladu, že sa skončí čo najskôr, ideálne už v priebehu najbližších dní či týždňov. Dlhotrvajúca vojna by roztočila inflačnú špirálu a výrazne zabrzdila hospodársky rast. V prípade predĺženia konfliktu by teda analytikov nepochybne čakali ďalšie revízie prognóz smerom nadol.
Energia, potraviny aj priemysel
Dopady konfliktu sa pritom nepremietajú len do cien pohonných látok. Reťazová reakcia zasahuje celú ekonomiku prostredníctvom viacerých kanálov. Štefanides upozorňuje, že pohonné hmoty sa nedajú predávať bez marží donekonečna, do Európy prišiel posledný ropný tanker z Perzského zálivu a zásoby zemného plynu v EÚ sú aktuálne na svojom ročnom minime.
V nadchádzajúcich mesiacoch sa zdražovanie energií pretaví nielen do cien pohonných hmôt, ale aj potravín aj priemyselnej výroby.
Neprehliadnite
Navyše, okrem energií sú ohrozené aj dodávky hnojív, keďže oblasť Perzského zálivu je druhým najvýznamnejším exportérom hnojív na svete, hneď po Rusku, ktorého vývoz je obmedzený sankciami EÚ. Drahšie hnojivá sa premietnu do nákladov poľnohospodárov a následne do cien potravín, a to nielen prostredníctvom vyšších výrobných nákladov, ale aj nižšími hektárovými výnosmi, píše Asiaskop.cz. Situáciu komplikuje aj nedostatok síry a hélia, respektíve kľúčových surovín pre elektrotechnický priemysel.
Problémom je aj stratégia uvoľňovania ropných rezerv, ku ktorej pristúpili niektoré krajiny. Tá môže situáciu krátkodobo zmierniť, no nepredstavuje dlhodobé riešenie energetickej bezpečnosti Európy.
Energeticky náročné sektory zostávajú v európskych ekonomikách najzraniteľnejšie. A práve ich vysoký podiel v štruktúre slovenského priemyslu je jedným z dôvodov, prečo sa prognózy pre Slovensko zhoršili výraznejšie ako pre priemer eurozóny. Analytici skupiny Intesa Sanpaolo znížili prognózu rastu HDP eurozóny o 0,3 percentuálneho bodu na 0,9 percenta, kým pre Slovensko išla revízia nadol o 0,6 percentuálneho bodu.
Pokles reálnych miezd
Ďalším z tých viac citeľných dôsledkov pre bežných ľudí bude pokles reálnych miezd. Príjmy firiem reagujú na inflačné šoky s oneskorením a rovnako s oneskorením reagujú aj mzdové vyjednávania. V praxi to znamená, že kým ceny tovarov a služieb porastú, priemerná mzda na Slovensku sa po očistení o infláciu prepadne, a s ňou aj kúpna sila domácností.
Aktuality.sk zároveň upozorňujú, že vojna v Iráne má dosah aj na hypotekárny trh. Banky v reakcii na rastúcu neistotu a inflačné riziká menia podmienky poskytovania úverov a niektoré finančné inštitúcie pristupujú k zvyšovaniu sadzieb. Pre ľudí s variabilnými hypotékami to znamená ďalší tlak na mesačné výdavky, a to v čase, keď rastú aj náklady na energie a potraviny.
Mier je nevyhnutný
Vojna v Iráne teda dusí akékoľvek náznaky oživenia slovenskej ekonomiky, pričom platí jednoduchá závislosť: čím dlhšie bude konflikt trvať, tým ničivejšie budú jeho dôsledky. Štefanides zdôrazňuje, že aj keby sa konflikt skončil hneď teraz, jeho dopady by pretrvávali ešte niekoľko mesiacov. Len samotné poškodenie najväčšieho svetového LNG terminálu v Katare si bude vyžadovať opravy trvajúce tri až päť rokov.
Zastavené ropné vrty, skvapalňovanie zemného plynu a prerušená námorná doprava sa nedajú obnoviť v priebehu dní, ide o týždne až mesiace.
Pre slovenské domácnosti to v praxi znamená smutný verdikt. Najbližšie mesiace budú z pohľadu životných nákladov náročné bez ohľadu na to, ako rýchlo sa podarí dosiahnuť mier. Príprava rodinného rozpočtu by mala brať do úvahy reálnu možnosť, že inflácia sa do jesene 2026 priblíži k 6 percentám, pričom zvýšenie miezd tento nárast nákladov s najväčšou pravdepodobnosťou nevykompenzuje, teda aspoň v krátkodobom horizonte.
