Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) v spolupráci s Odborovým zväzom KOVO pripravilo návrh novely Zákonníka práce, ktorej cieľom je posilniť ochranu odborových funkcionárov pred nezákonným prepúšťaním zo strany zamestnávateľov. Minister práce Erik Tomáš z hnutia Hlas-SD o novele informoval vo štvrtok 9. apríla 2026.
Kľúčovou inováciou návrhu je zapojenie Národného inšpektorátu práce (NIP) do procesu, ktorý dnes prebieha prevažne priamo medzi zamestnávateľom a zamestnancom, s prípadným súdnym doriešením až ex post, informuje spravodajský portál TASR.
Prečo vznikla táto novela
Stimulom pre prípravu novely je opakujúci sa problém, ktorý v posledných rokoch naberá na intenzite. Zamestnávatelia, najmä zahraničné a nadnárodné spoločnosti pôsobiace na Slovensku, prepúšťajú odborových predákov bez toho, aby si na to vyžiadali súhlas odborovej organizácie, čo je v priamom rozpore s platným Zákonníkom práce.
Správy STVR ešte v januári informovali, že odborári upozorňujú na tento trend už dlhodobo. Hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Martina Némethová v tejto súvislosti uviedla, že zamestnávatelia si dôvod na prepustenie odborárskeho predáka vždy nájdu a samotné prepustenie funguje de facto ako odstrašujúci signál pre ostatných zamestnancov, ktorí zvažujú odborové aktivity.
Podľa ministra Tomáša sa súdy síce napokon prikláňajú k odborárom a rozhodujú, že boli prepustení protiprávne, no problém zostáva. Dotknutý zamestnanec medzičasom pracuje inde; zamestnávateľ mu síce musí nahradiť ušlú mzdu, ale odborová organizácia vo firme fakticky stráca svojho lídra, čo oslabuje celý systém kolektívneho vyjednávania. Novela sa preto snaží tento stav napraviť a zabrániť beztrestnosti takéhoto konania zo strany zamestnávateľov.
Nový proces
Podľa návrhu novely bude mať zamestnávateľ, ktorý chce dať výpoveď odborovému predákovi, povinnosť obrátiť sa na Národný inšpektorát práce. Ak tak neurobí, skončenie pracovnoprávneho pomeru bude automaticky neplatné, takže pracovný pomer bude naďalej trvať.
Ak sa na NIP so žiadosťou obráti, prípad posúdi tripartitná komisia zložená zo zástupcov zamestnávateľa, odborov a samotného inšpektorátu. Komisia následne odporučí generálnemu riaditeľovi NIP, či vydať alebo nevydať súhlas s prepustením dotknutého zamestnanca.
Tento model sa líši od doterajšieho stavu, keď Zákonník práce síce vyžadoval prerokovanie výpovede s odborovým orgánom, no dôsledné vymáhanie tejto povinnosti záviselo od samotného odborára, ktorý musel v prípade nezákonného prepustenia sám iniciovať súdny spor.
Predseda Technologického odborového zväzu Daniel Andráško to pre Správy STVR opísal tak, že odboroví predstavitelia sú nejakou organizačnou zmenou vyhodení a jednoducho ostáva len na samotnom zamestnancovi, aby sa obrátil na súd a domáhal sa svojich práv.
Novela chráni aj pred zneužívaním odborov
Minister Tomáš ďalej zdôraznil, že novela je navrhnutá tak, aby chránila nielen poctivých odborárov pred nepoctivými zamestnávateľmi, ale aj poctivých zamestnávateľov pred takzvanými fiktívnymi odbormi. Týmto pojmom sa označuje situácia, keď si zamestnanec zakladá odborovú organizáciu účelovo, respektíve výhradne na to, aby si zabezpečil zvýšenú právnu ochranu pred prepustením.
Neprehliadnite
Táto ochrana totiž platí pre odborových funkcionárov nielen počas výkonu funkcie, ale aj jeden rok po jej skončení. Tripartitný mechanizmus posudzovania má podľa ministra práve v tomto slúžiť ako filter.
Zamestnávatelia nie sú nadšení
Nie všetci aktéri na trhu práce vnímajú aktuálnu situáciu rovnako ako odborári. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka uviedol, že súčasná ochrana odborových funkcionárov v Zákonníku práce je „nadštandardná“ a že prípadné porušenie zo strany zamestnávateľa by malo za následok nákladný súdny spor, čo samo osebe tvorí dostatočné odstrašujúci mechanizmus.
Otázku fiktívnych odborov nastolila aj debata okolo vlastného opozičného návrhu poslankyňa Simony Petrík z hnutia Progresívne Slovensko, ktorá predložila do parlamentu podobne zacielený legislatívny návrh. Poslanec NR SR Zdenko Svoboda z hnutia Hlas-SD ho však označil za kontraproduktívny s argumentom, že odborový zástupca môže konať aj v rozpore s dobrými mravmi, napríklad sa dopustiť obťažovania či trestného činu. Navrhovaný mechanizmus by v krajnom prípade neumožnil takéhoto zástupcu prepustiť a zabrániť mu v pokračovaní protispoločenskej činnosti.
Prečo je to dôležité
Minister Tomáš sa pri obhajobe novely oprel o systémový argument, a to konkrétne ten, že odboroví predáci sú vo firmách preto, aby vyjednávali lepšie pracovné podmienky pre všetkých zamestnancov. Ak sú pod neustálym tlakom či dokonca hrozbou prepustenia, nemôžu svoju funkciu vykonávať slobodne a efektívne.
Dôsledkom je oslabenie kolektívneho vyjednávania ako celku, čo eventuálne poškodzuje aj bežných zamestnancov, nielen samotných odborových funkcionárov.
Konfederácia odborových zväzov SR sa témou zaoberala aj na sociálnych sieťach, kde koncom roka 2025 apelovala na posilnenie ochrany odborových funkcionárov legislatívnou cestou, poukazujúc na to, že situácia si vyžaduje systémovú zmenu. Záujem o legislatívne riešenie teda neprichádza len od koalície.
Zákon je, no ako presne funguje?
Je dôležité pripomenúť, že samotný Zákonník práce už v súčasnosti zakotvuje zvýšenú ochranu odborových funkcionárov. Zamestnávateľ je povinný výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru s členom orgánu odborovej organizácie vopred prerokovať a vyžiadať si súhlas odborovej organizácie.
Problémom nie je absencia právnej normy, ale jej faktické vymáhanie. Novela teda nemení efekt zákona, ale spôsob jeho presadzovania, konkrétne z reaktívneho (súdneho) na preventívny (inšpekčný).
Práve v tom spočíva jej hlavná zmena. Kým dnes odborár, ktorý bol nezákonne prepustený, musí sám podniknúť kroky a čakať na rozhodnutie súdu (pričom medzitým môžu uplynúť aj celé roky), nový model by mal zabrániť, aby k samotnému nezákonnému prepusteniu vôbec došlo.
To je v súlade s európskym pracovným právom, ktoré uprednostňuje prevenciu pred represiou. Novela však ešte bude musieť prejsť medzirezortným pripomienkovaním, schválením vládou a prerokovaním v Národnej rade SR. Konkrétny harmonogram jej účinnosti zatiaľ nebol zverejnený.
