Rok 2026 pre slovenské bytové domy predstavuje zlomový bod v oblasti energetiky. Nové legislatívne pravidlá, funkčné Energetické dátové centrum a rastúci počet energetických komunít posúvajú bytové domy z pasívnych spotrebiteľov elektriny do role aktívnych výrobcov a distribútorov energie.
Ako uvádza predseda Združenia pre lepšiu správu bytových domov (ZLSBD) Marek Perdík, transformácia, o ktorej sa rokmi hovorilo ako o vzdialenom cieli, je dnes každodennou realitou. Informuje o tom spravodajský portál TASR.
Nové pravidlá od januára
Zásadný právny posun nastal od 1. januára 2026, kedy vstúpili do platnosti nové pravidlá zdieľania elektriny. Prvaenergeticka.sk uvádza, že zmeny priniesli zásadné zjednodušenie celého systému a otvorili nové možnosti pre aktívnych odberateľov aj energetické komunity.
Do legislatívy navyše pribudli pojmy ako „organizátor zdieľania elektriny“ a „skupina zdieľania“, umožňujúca formálne prepojenie viacerých domácností alebo budov v rámci jedného projektu.
Podľa legislatívy SR môže byť aktívnym odberateľom každý vlastník bytu, ktorý využíva elektrinu vyrobenú v spoločných priestoroch domu, najčastejšie z fotovoltických (solárnych) panelov na streche. Právne benefity z výroby elektriny tak patria jednotlivým vlastníkom bytov, nie správcovi ani spoločenstvu vlastníkov. Samotné zdieľanie elektriny pritom prebieha bez poplatkov a nezávisí od toho, kto je dodávateľom elektriny na jednotlivých odberných miestach.

Chrbtica celého systému
Technickým základom celého modelu zdieľania elektriny na Slovensku je Energetické dátové centrum (EDC), ktoré prevádzkuje štátny organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, spoločnosť OKTE. EDC zabezpečuje spracovanie dát z inteligentných meračov v 15-minútových intervaloch a na základe vopred schváleného alokačného kľúča automaticky rozdeľuje vyrobenú energiu medzi jednotlivé odberné miesta, ako vysvetľuje elgas.sk.
Výsledkom je transparentné a overiteľné priraďovanie elektriny každému bytu, čím sa eliminuje priestor pre chybné alebo neoprávnené poplatky zo strany dodávateľov.
EDC podľa energie-portal.sk vstúpilo do produkčnej fázy 1. októbra 2023 a od tej doby zaznamenalo výrazný nárast zapojených subjektov. Systém funguje nezávisle od obchodných vzťahov medzi bytovými domami a dodávateľmi elektriny, pričom samotné zúčtovanie prebieha priamo cez EDC bez ďalších poplatkov. Navyše, od tohto roku sú pravidlá zdieľania nastavené tak, aby bolo vyúčtovanie plne automatizované a transparentné pre všetkých účastníkov.
Energetické komunity na vzostupe
Kľúčovým prvkom transformácie sú energetické komunity, ktoré umožňujú vlastníkom bytov spoločne investovať do obnoviteľných zdrojov energie a spravodlivo si prerozdeľovať vyrobenú elektrinu. Podľa Perdíka funguje na Slovensku k aprílu tohto roku už približne 30 energetických komunít. Zdieľať elektrinu môžu nielen v rámci jedného bytového domu, ale aj so susednými budovami či verejnými inštitúciami, pričom moderné riadiace systémy dokážu automaticky optimalizovať spotrebu podľa aktuálnej výroby.
Ich rozvoj však stále naráža na prekážky. Audítori Európskeho dvora audítorov minulý mesiac konštatovali, že energetická politika EÚ v oblasti komunít zostáva vo viacerých krajinách len na papieri. Chýbajú hlavne dostatočné stimuly, informačné systémy aj osveta.
Na Slovensku vstúpili energetické spoločenstvá do legislatívy pri transpozícii zimného energetického balíčka v roku 2022, no ich skutočný rozvoj sa výraznejšie rozbehol až po zavedení plnohodnotného zdieľania cez EDC.
Nové normy
Transformácia so sebou prináša aj masívny nástup inteligentných zariadení. Moderné technológie vrátane výťahov novej generácie dokážu presne merať a vykazovať spotrebu elektrickej energie prislúchajúcej konkrétnemu vlastníkovi, čo smeruje k maximálnej transparentnosti pri rozúčtovaní nákladov, vysvetľuje Perdík.
Záväznou náležitosťou sa stala norma STN EN 61851, ktorá súvisí najmä s rozvojom nabíjacej infraštruktúry pre elektromobily v spoločných garážach a na parkoviskách. Zároveň sa kladie zvýšený dôraz na energetické certifikáty a pravidelné revízie technických zariadení, bez ktorých nie je možné moderné energetické systémy bezpečne prevádzkovať.
Obnova bytového fondu
Súbežne naberá na intenzite aj európsky tlak. Revidovaná Smernica EÚ o energetickej hospodárnosti budov (EPBD 2024) zaväzuje Slovensko znížiť priemernú potrebu primárnej energie bytových budov o 16 percent do roku 2030 a o 20 až 22 percent do roku 2035 v porovnaní s rokom 2020, pričom 55 percent týchto úspor má byť dosiahnutých priamo obnovou, uvádza BPB.
Podľa analýzy tej istej platformy 36 percent bytových domov na Slovensku v súčasnosti potrebuje obnovu, keďže sú energeticky neefektívne a zbytočne zaťažujú domácnosti vysokými účtami za energie.

Návratnosť investície
Správne nastavený systém zdieľania elektriny umožňuje bytovým domom dosiahnuť návratnosť investície do fotovoltiky od šiestich rokov, uvádza Perdík. Pri komunitnej energetike v bytových domoch sa návratnosť pohybuje na úrovni ôsmich až desiatich rokov, pričom výška investície bývа zvyčajne okolo 73-tisíc eur, z čoho takmer polovicu je možné pokryť dotáciami.
Zdieľanie elektriny tak priebežne prestáva byť experimentom a stáva sa plnohodnotným trhovým mechanizmom, ktorý môže slovenským domácnostiam priniesť reálne úspory na účtoch za energie.
Celkový potenciál prechodu na aktívny model správy energie je na Slovensku obrovský. Podľa analytika platformy BPB Richarda Paksiho by len obnova budov na bývanie mohla znížiť celkovú konečnú spotrebu energie Slovenska o takmer 15 percent. Ak sa k tomu pridá rozšírené zdieľanie elektriny cez fotovoltiku na strechách bytových domov, slovenský bytový fond má reálnu šancu prispieť k splneniu klimatických záväzkov krajiny.
Podmienkou však zostáva, aby štát dokázal prepojiť energetickú legislatívu s dostupnými dotačnými nástrojmi a zabezpečil riadnu osvetu medzi správcami a vlastníkmi bytov.

