Máte počítač s výkonnou grafikou, rýchlym procesorom a množstvom operačnej pamäte, no napriek vám vaša obľúbená hrá seká. Toto je situácia, ktorú pozná asi každý jeden hráč. Takže nie, rozhodne v tom nie ste sami. A ďalšou dobrou správou je, že problém väčšinou nespočíva v hardvéri samotnom, ale v nastaveniach, ktoré sa ticho skrývajú v pozadí a berú si výkon práve vtedy, keď ho hra najviac potrebuje. Väčšinu z nich pritom možno odstrániť či upraviť za niekoľko minút, a to bez akejkoľvek technickej zdatnosti.
Pozor na shadery
Ak ste si všimli, že hra seká práve pri prvom zapnutí alebo po inštalácii novej verzie ovládačov, vinníkmi sú s veľkou pravdepodobnosťou shadery. Sú to malé programy, ktoré grafickej karte hovoria, ako vykresliť osvetlenie, tiene, textúry a efekty. Moderné hry ich kompilujú priebežne. A práve v momente, keď karta shader kompiluje v reálnom čase, nastáva mikro-sekanie.
Ako odporúča portál IQon Digital, riešením je vymazanie a obnovenie vyrovnávacej pamäte shaderov. Pokiaľ máte grafickú kartu od Nvidie, urobíte to cez Ovládací panel Nvidia 3D Settings → Shader Cache Size (nastavte na Unlimited a pamäť vymažte). Pri kartách od AMD stačí prejsť do AMD Software → Nastavenia → Grafika → Resetovanie vyrovnávacej pamäte shaderov (Reset Shader Cache). Po prvom spustení hry sa shadery nanovo skompilujú a hra by mala bežať plynulo.
Energetický plán Windowsu
Ďalšou príčinou sekania môže byť operačný systém, respektíve Windows. Ten má predvolene nastavený takzvaný vyvážený energetický plán, ktorý reguluje výkon procesora s cieľom šetriť elektrickú energiu. A nie, netýka sa to len notebookov. Pracuje aj na stolnom počítači zapojenom do siete, kde úspora energie de facto nemá akýkoľvek zmysel.
Výsledok je, že procesor v kritických momentoch hry reaguje s oneskorením, pretože systém mu nedovolí okamžite zvýšiť frekvenciu. Prejaví sa to práve poklesmi snímkovej frekvencie napríklad počas výbuchov, veľkých bitiek alebo prechodu do novej oblasti herného sveta: jednoducho situácii, kedy komponenty musia spracovať veľké množstvo náročných dát.
Aj v tomto prípade je riešenie jednoduché. V Ovládacom paneli Windowsu vyhľadajte „Možnosti napájania“ a prepnite na režim „Vysoký výkon“ alebo „Maximálny výkon“. Pri notebookoch treba dbať na to, že tento režim výrazne zvyšuje spotrebu batérie, odporúča sa ho používať výhradne pri hraní s pripojením do siete.
Memory Integrity
Menej známym, ale prekvapivo častým (a výrazným) zdrojom sekania je funkcia Memory Integrity, ktorá je v novších verziách Windowsu 11 predvolene zapnutá. Táto bezpečnostná vrstva izoluje jadro systému od potenciálnych hrozieb, no za cenu výkonu.
Portál Tom’s Hardware v testoch preukázal, že vypnutie tejto funkcie môže zvýšiť snímkovaciu frekvenciu (FPS), až o 15 percent, konkrétne v hrách limitovaných hlavne procesorom. Výrazne redukuje skoky v čase snímkovania, čo zásadne vplýva na plynulosť.
Neprehliadnite
Túto funkciu môžete vypnúť cez Nastavenia → Súkromie a zabezpečenie → Zabezpečenie systému Windows → Zabezpečenie zariadenia → Izolácia jadra → vypnúť Integritu pamäte. Po reštarte systém prestane využívať túto vrstvu virtualizácie a procesor má priamy prístup k prostriedkom bez výrazného obmedzenia.
Prehrievanie
Ak hra beží prvých dvadsať minút plynulo a začne sekať až po určitom čase, na vine je pravdepodobne tepelná limitácia (thermal throttling). Procesory aj grafické karty majú zabudovanú ochranu, ktorá pri dosiahnutí kritickej teploty, zvyčajne 90 až 95 stupňov pre procesor a 83 až 90 stupňov pre grafiku, automaticky znižuje frekvenciu, aby sa predišlo poškodeniu hardvéru. Toto znižovanie frekvencie sa prejaví práve ako náhly pokles výkonu po dlhšom hraní.
Na kontrolu teplôt poslúži voľne dostupný nástroj HWiNFO64 alebo MSI Afterburner, ktorý zobrazuje teploty komponentov v reálnom čase priamo v hre formou prekrytia.
Ak teploty prekračujú bezpečné hranice, prvým krokom by malo byť vyčistenie chladičov od prachu a overenie správneho fungovania ventilátorov. Pri starších počítačoch pomáha aj výmena termálnej pasty na procesore. To už si ale vyžaduje určitú technickú zručnosť.
Procesy na pozadí
Bežné aplikácie spúšťané automaticky pri štarte Windowsu, ktorými sú zvyčajne antivírusy, zálohovacie programy, aktualizačné klienty hier a desktopové widgety, priebežne spotrebúvajú malé množstvo pamäte (RAM) a čas procesora. Samé o sebe sú nenápadné, no ako celok môžu spôsobiť, že procesor alebo RAM sú v kritických herných momentoch zaneprázdnené inde, ako vysvetľuje The Software Guy vo svojom videu na YouTube.
Správu automaticky spúšťaných programov nájdete v Správcovi úloh (Ctrl + Shift + Esc) → záložka Spustenie. Osobitne treba myslieť na nahrávanie v pozadí, respektíve funkcie ako Xbox Game Bar, Nvidia ShadowPlay alebo OBS, ktoré pri súbežnom hraní a nahrávaní zaťažujú systém výrazne viac, než by si väčšina hráčov myslela.
Nezabúdajte na ovládače
Napokon netreba zabúdať ani na ovládače grafickej karty. Výrobcovia grafických čipov (Nvidia aj AMD) pravidelne vydávajú nové verzie ovládačov s optimalizáciami pre konkrétne hry a opravami chýb. Všeobecne sa odporúča pravidelne aktualizovať ovládače grafiky, BIOS základnej dosky aj firmvér ostatných komponentov.
Sekanie hier na výkonnom počítači býva frustrujúce najmä preto, že jeho príčina nie je na prvý pohľad zrejmá. Väčšina vyššie popísaných nastavení je výsledkom predvolených volieb Windowsu, ktoré boli navrhnuté s ohľadom na všeobecné použitie, nie na herný výkon. Po rýchlej úprave každého z nich môže znamenať rozdiel medzi hrou, ktorá seká, a hrou, ktorá beží presne tak, ako by pri danom hardvéri mala.
No ešte je tu jedna oblasť, ktorej sa chceme trochu povenovať. Sú ňou nastavenia grafiky priamo v hre.
Rozlíšenie a renderovacia škála
Rozlíšenie je najvýznamnejší jednotlivý parameter, ktorý ovplyvňuje výkon grafickej karty. Čím vyššie rozlíšenie, tým viac pixelov musí karta vykresliť v každej snímke (a tým vyššia záťaž). Ak hra seká, prvým krokom by malo byť overenie, či skutočne beží v natívnom rozlíšení monitora, alebo či nemá nastavenú vyššiu hodnotu.
Mnohé hry ponúkajú aj takzvanú renderovacia škálu (Render Scale alebo Resolution Scale). Hodnota 100 percent znamená natívne rozlíšenie, hodnoty nad 100 percent obraz zaostrujú nad jeho rámec (supersampling), čo je pre výkon mimoriadne nákladné. Ak je táto hodnota nastavená na 125 percent alebo vyššie, výkon môže výrazne klesnúť aj na špičkovej grafike.
Anti-aliasing a jeho varianty
Anti-aliasing (AA) je technika na vyhladzovanie zúbkovaných hrán objektov. Nie všetky jeho formy sú však rovnako výkonnostne žiadostivé.
MSAA (Multisample Anti-Aliasing) je hardvérovo náročné riešenie, ktoré pri vyšších hodnotách (8x MSAA) dokáže znížiť snímkovú frekvenciu aj o desiatky percent. TAA (Temporal Anti-Aliasing) je výkonnostne oveľa šetrnejší a dnes ho využíva väčšina moderných hier. Ak máte nastavené MSAA na 4x alebo 8x, odporúčame prepnúť na TAA alebo FXAA. Obraz bude vizuálne takmer rovnaký, výkon sa však výrazne zlepší. SSAA (Supersampling Anti-Aliasing) je zo všetkých variantov najnáročnejší.
SSAO, tiene a ďalšie efekty osvetlenia
SSAO (Screen Space Ambient Occlusion) je efekt, ktorý simuluje tieňovanie v rohoch a záhyboch objektov, čím dodáva scéne hĺbku a realizmus. Vizuálny rozdiel medzi vypnutým a zapnutým SSAO nie je dramatický, no záťaž na grafiku je značná.
Podobne fungujú aj tiene. Ich kvalita (Shadow Quality) a vzdialenosť (Shadow Distance) patria medzi najnáročnejšie parametre v každej hre. Nastavenie tieňov z Ultra na High spravidla ušetrí 10 až 20 percent výkonu pri minimálnom vizuálnom rozdiele.
Vypnutie alebo zníženie SSAO, dynamického osvetlenia (Dynamic Lighting) a kontaktných tieňov (Contact Shadows) sú kroky, ktoré pocítia okamžite.
Ray tracing
Ray tracing, teda sledovanie lúčov, je výpočtov náročná grafická technológia v moderných hrách. Simuluje fyzikálne správne odrazy, lámanie svetla a globálnu ilumináciu v reálnom čase. Aj pri moderných grafických kartách môže zapnutý ray tracing znížiť snímkovú frekvenciu na polovicu.
Ak máte zapnutý ray tracing alebo globálnu ilumináciu (RTGI) a hra seká, vypnutie je najrýchlejšia cesta k plynulosti. Ako náhradu výrobcovia ako Nvidia (DLSS) a AMD (FSR) ponúkajú technológie umelého zvyšovania rozlíšenia, ktoré dokážu výpadok výkonu z ray tracingu čiastočne kompenzovať bez výraznej straty vizuálnej kvality.
Hustota “neporiadku”
Nastavenia ako hustota trávy a vegetácie (Foliage Density), hustota davu (Crowd Density) alebo detaily fyzikálnych simulácií (Physics Quality) zaťažujú predovšetkým procesor, nie grafiku. Práve preto môžu spôsobovať sekanie aj na systémoch s výkonnou grafickou kartou, ak je procesor slabším článkom zostavy.
Zníženie týchto nastavení z Ultra na Medium alebo High môže výrazne znížiť záťaž procesora v otvorených svetoch a husto obsadených herných scénach.
