Posúvanie hodín sa v roku 2026 uskutoční dvakrát, rovnako ako každý rok. Letný čas začal platiť v noci z 28. na 29. marca, štandardný čas sa vráti v noci z 24. na 25. októbra.
Pri jarnom posune sa hodiny v nedeľu 29. marca presunuli z 2:00 na 3:00, čím sa noc skrátila o jednu hodinu. Na jeseň, presne 25. októbra, sa hodiny vrátia z 3:00 na 2:00 a noc tak bude o hodinu dlhšia. Tento cyklus platí rovnako pre Slovensko aj celú Európsku úniu, kde je zmena času harmonizovaná a prebieha vo všetkých členských krajinách v rovnaký deň.
Správny názov nie je „zimný čas“
Bežne používané označenie „zimný čas“ nie je presné. Čas, ktorý platí mimo letného obdobia, je štandardný, teda základný čas daného časového pásma. Sezónne označenie si zaslúži len letný čas, pretože práve ten predstavuje dočasný posun oproti norme. Skutočný zimný čas, teda sezónne posunutý oproti štandardu v zimnom období, existoval na území bývalého Československa len krátko. Stalo sa tak v roku 1946, keď bol rozdiel medzi letným a zimným časom celé dve hodiny.
Termíny zmien do roku 2035
Striedanie času sa riadi jednoduchým pravidlom. Letný čas začína vždy poslednú nedeľu v marci, štandardný sa vracia poslednú nedeľu v októbri. Pre najbližšie roky to znamená nasledovné dátumy:
- 2027: 28. marca a 31. októbra
- 2028: 26. marca a 29. októbra
- 2029: 25. marca a 28. októbra
- 2030: 31. marca a 27. októbra
- 2031: 30. marca a 26. októbra
- 2032: 28. marca a 31. októbra
- 2033: 27. marca a 30. októbra
- 2034: 26. marca a 29. októbra
- 2035: 25. marca a 28. októbra
Prečo sa hodiny vôbec posúvajú
Striedanie času bolo zavedené kvôli úspore elektrickej energie. Posunom hodín sa denné svetlo sprístupní dlhšie počas bežnej ľudskej aktivity, čo znižuje potrebu umelého osvetlenia. Prvýkrát sa letný čas zaviedol počas prvej svetovej vojny. Elektrina bola vtedy drahá a nedostatková, takže dlhšie večerné svetlo prinášalo citeľné úspory.
Na území dnešného Česka a Slovenska sa letný čas objavil ešte za Rakúsko-Uhorska. Neskôr bol zrušený, potom opäť na niekoľko rokov zavedený. Naposledy sa letný čas vrátil v roku 1979 v rámci vtedajšieho Československa a odvtedy platí nepretržite.
Energetické dôvody sú dnes sporné
Pôvodný argument úspory energie už v súčasnosti stráca opodstatnenie. Osvetlenie tvorí len menšiu časť celkovej spotreby a harmonogram spotreby elektrickej energie sa výrazne líši od situácie spred sto rokov. Energetici tvrdia, že zmena času nemá na spotrebu prakticky žiadny vplyv.
Okrem straty energetického zmyslu existujú aj zdravotné argumenty proti striedaniu času. Skoková zmena môže spôsobovať zdravotné ťažkosti. Štatistiky ukazujú, že krátko po každom posune hodín narastá počet dopravných nehôd.
Zrušenie v EÚ sa odkladá
Európska únia mala striedanie času zrušiť. V roku 2018 prebehla celoeurópska anketa, v ktorej sa 84 % zo 4,6 milióna respondentov vyjadrilo, že im posúvanie hodín prekáža. Európska komisia na základe toho predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh na zrušenie striedania. Po celý rok by potom platil jeden čas.
Realizácia sa však zasekla. Každá členská krajina si totiž môže zvoliť, aký čas chce zachovať natrvalo. Zhoda panuje v tom, že by bolo vhodné mať v Európe jednotný čas. Aký presne, to nikto nedokázal dohodnúť. Európsky parlament preto predĺžil lehotu na stanovenie jednotného času do roku 2021. Ani vtedy sa dohoda nezrodila a striedanie času zostáva v platnosti minimálne do roku 2026.
Posun o polhodinu aj štvrťhodinu
Letný čas komplikuje orientáciu v časových pásmach, no aspoň ide o celú hodinu. Vo svete existujú oblasti, kde sa čas líši o zlomky hodiny. V celej Indii platí Indian Standard Time, posunutý oproti základnému času UTC o päť hodín a 30 minút. Austrália je ešte pestrejšia. Keď je na západe krajiny 8:00, smerom na východ hodiny postupne ukazujú 8:45, 9:30, 10:00 a 10:30.
Polhodinový posun oproti celým pásmam používa aj Irán, Afganistan, Severná Kórea, Srí Lanka či kanadská provincia Newfoundland. Venezuela v roku 2016 posunula svoj čas o 30 minút dozadu, a to z energetických dôvodov.
