Keď sa hovorí o vojne, väčšinou sa diskusie točia okolo politiky, ekonomiky a samozrejme aj strát na životoch. Naopak, čo sa väčšinou nespomína, hoci taktiež ide o dôležitý faktor, sú takzvané klimatické náklady. Ako napovedá názov, ide o údaj, ktorý vyjadruje, akú ekologickú záťaž predstavuje vojnový konflikt, vyjadrenú zvyčajne v tonách CO2.
Vojnových konfliktov na svete aktuálne prebieha hneď niekoľko. Rusko sa prieči s Ukrajinou už od roku 2022, pričom koncom februára operácia Epic Fury, ktorú koordinovali Spojené štáty spolu s Izraelom voči Iránu, odštartovala konflikt na Blízkom východe. Ten si zase väčšina spája hlavne s rastúcimi cenami benzínu a nafty, čomu sa nemožno čudovať.
Nová analýza výskumníkov z Ghany sa však na tento konkrétny spor pozrela aj práve z ekologického hľadiska. A to, čo zistila, rozhodne nie je potešujúce. Prvá klimatická štúdia venovaná útokom USA a Izraela na Irán uvádza, že za prvých 14 dní konfliktu bolo do atmosféry vypustených viac ako päť miliónov ton ekvivalentu oxidu uhličitého.
Ako uvádza Climate Community Institute, táto hodnota je vyššia ako celkové klimatické emisie Islandu za rok 2024 a zároveň zodpovedá ročným emisiám 1,1 milióna áut na benzínový pohon.
Vedúci autor štúdie Fred Otu-Larbi z Univerzity energetiky a prírodných zdrojov v Ghane pritom zdôrazňuje, že čísla budú rásť. Zvyčajne totiž platí, že čím viac sa útoky zameriavajú na ropnú infraštruktúru, tým rýchlejšie rastú emisie. Magazín Middle East Eye dokonca poznamenáva, že konflikt v tomto tempe čerpá globálny uhlíkový rozpočet rýchlejšie ako 84 krajín sveta dohromady. Globálny uhlíkový rozpočet pritom predstavuje celkové množstvo emisií, ktoré si ľudstvo môže ešte dovoliť vypustiť, aby obmedzilo oteplenie na 1,5 stupňa Celzia.
Čo na vojne produkuje najviac emisií?
Analýza pritom identifikovala tri hlavné zdroje emisií. Najväčší podiel, odhadovaných 2,4 milióna ton CO2 ekvivalentu, pochádza z ničenia budov. Iránsky Červený polmesiac zaznamenal poškodenie až 20 000 civilných stavieb. Demolácia a zbrojenie budov sú mimoriadne emisne náročné, keďže stavebné materiály ako betón a oceľ si vyžadovali obrovské množstvo energie pri výrobe. Pochopiteľne, pri demolácii sa táto energia de facto okamžite znehodnotí.
Druhým najväčším znečisťovateľom je letecké palivo. Americké ťažké bombardéry, lode a pozemné vozidlá mali za 14 dní spotrebovať odhadom 150 až 270 miliónov litrov paliva. A dá sa tomu veriť, keďže americké strategické bombardéry B-2 a B-52 sú mimoriadne nenásytné stroje; jeden let z USA na Blízky východ a späť spotrebuje desiatky tisíc litrov kerozínu.
Tretím zdrojom sú priame emisie z horiaceho ropného zariadenia. Útoky na ropné sklady a rafinérie v okolí Teheránu vypustili odhadom 1,88 milióna ton CO2 ekvivalentu.
Toxický dážď nad Teheránom
Klimatické čísla sú znepokojivé, no pre obyvateľov Teheránu je bezprostrednou hrozbou niečo iné, a to kvalita ovzdušia. Útoky na štyri ropné zariadenia v okolí iránskej metropoly 7. a 8. marca vytvorili obrovské stĺpy čierneho dymu. Conflict and Environment Observatory (CEOBS) upozorňuje, že dym obsahoval oxid uhoľnatý, oxid siričitý, oxidy dusíka a prchavé organické zlúčeniny, ako aj tuhé čiastočky zložené zo sadze, organického materiálu a stopových kovov.
Zvlášť nebezpečný je čierny uhlík. Ide o jemné čiastočky, ktoré pri vdýchnutí dráždia dýchacie cesty a môžu spôsobiť vážne problémy najmä u astmatikov a starších ľudí. Bloomberg informuje, že toxické podmienky v meste ohrozujú až 10 miliónov obyvateľov a zdravotné následky môžu pretrvávať dlhé desaťročia. Iránsky Červený polmesiac popritom varoval, že dym obsahuje vysoké koncentrácie toxických uhľovodíkov, síry a oxidov dusíka, pričom dažďová voda prechádzajúca cez tieto splodiny sa stáva kyslou.
Vedúca iránskeho ministerstva životného prostredia Shina Ansari označila systematické ničenie ropných zásobníkov za otvorenú ekocídu
Neprehliadnite
Hormuzský prieliv je stále uzavretý
Klimatické a zdravotné dopady sú vážne, no ako sme spomenuli, sú iba časťou celej skladačky. To, čo väčšina ľudí aktuálne pociťuje najviac, je uzavretý Hormuzský prieliv, teda úzka vodná cesta medzi Perzským zálivom a Arabským morom, cez ktorú prúdi zhruba 20 percent svetových dodávok ropy a 19 percent dodávok skvapalneného zemného plynu. Jeho uzavretie teda vyvolalo okamžité výkyvy na globálnych energetických trhoch a tlak na rast cien pohonných hmôt aj elektriny po celom svete.
Trumpova administratíva reagovala viacerými krokmi. Ministerstvo financií naznačilo možnosť uvoľnenia sankcií na iránsku ropu v mori a vypustenie ďalšej ropy zo strategických rezerv USA. Už pritom rozhodla o upustení od sankcií na ruskú ropu, o čom sme vás informovali v samostatnom článku.
Prezident Trump ďalej podľa The Wall Street Journal tiež schválil predaj zbrojného materiálu v hodnote 23 miliárd dolárov do Spojených arabských emirátov, Kuvajtu a Jordánska, čo naznačuje snahy o stabilizáciu spojeneckých krajín v regióne.
Rekonštrukcia bude ešte drahšia
Späť k ekológii, predpokladá sa, že aktuálne emisné čísla predstavujú len zlomok celkového klimatického účtu. Vojny sú totiž z pohľadu emisií najnákladnejšie nie počas bojov, ale po ich skončení, teda pri obnove.
Climate Community Institute odhaduje, že rekonštrukcia Gazy a Libanonu po vojne vyprodukuje najmenej 24-krát viac emisií ako samotný konflikt. V prípade vojny na Ukrajine boli emisie z obnovy porovnateľné s priamymi vojnovými emisiami: celkovo išlo o 56 miliónov ton CO2 a škody za viac ako 43 miliárd dolárov. Táto vojna však stále prebieha.
Pre globálne klimatické ciele to znamená vážny problém. Svet sa pokúša znižovať emisie v súlade s Parížskou dohodou, no vojny tieto snahy systematicky sabotujú. Svetové armády podľa AP News už dnes zodpovedajú za 5,5 percenta globálnych ročných emisií skleníkových plynov, čo je viac ako väčšina priemyselných krajín. Konflikt v Iráne tento podiel ďalej zvyšuje. A žiaľ, situáciu ešte väčšmi zhoršuje skutočnosť, že jeho koniec je zatiaľ v nedohľadne..
