Zarábanie na internete je častou “bokovkou” mnohých Slovákov. A niet sa čo čudovať, keďže tento typ zisku má výhodu hlavne v tom, že sa dozorným orgánom celkom ťažko kontroluje. Slováci si to uvedomujú a zjavne si aj zvykli, že príjmy z digitálnych platforiem jednoducho netreba zahrnúť v daňovom priznaní. To je ale veľký omyl.
Finančná správa SR v týchto dňoch kontaktuje stovky fyzických osôb, ktoré podľa dostupných dát svoje daňové povinnosti z online zárobkov nesplnili. Neposiela im však priamo pokutu, dáva im šancu situáciu napraviť. Zatiaľ teda koná bez okamžitého sankčného postihu.
Kto však výzvu odignoruje, riskuje daňovú kontrolu, doplatenie dane za viacero rokov spätne a taktiež veľmi mastné pokuty. Informuje o tom TA3.
Nová smernica DAC7: Čo prikazuje
Za sprísneným dohľadom stojí predovšetkým európska smernica DAC7. Ide o novelu smernice Európskej únie (EÚ) o administratívnej spolupráci v oblasti daní, ktorá digitálnym platformám ukladá povinnosť automaticky oznamovať príjmy svojich používateľov, a to priamo daňovým správam v krajinách príslušnej daňovej rezidencie.
Na Slovensku už nadobudla účinnosť novela zákona č. 250/2022, ktorou sa DAC7 implementovala do slovenskej legislatívy, a to od 1. januára 2026. Grant Thornton upozorňuje, že vďaka tomuto nástroju finančná správa dostáva z platforiem ako Airbnb, Booking, Bolt, Wolt, ale aj Sashe či OnlyFans kompletný zoznam používateľov vrátane ich identifikačných údajov a dosiahnutých príjmov za uplynulý rok. A keďže systém beží oficiálne, teda na štátnej úrovni, skryť sa pred ním je de facto nemožné.
Rovnako dôležité je však poukázať aj na to, čo smernica DAC7 nezmenila. Neprináša žiadnu novú daň ani nové daňové povinnosti. Predsa len treba mať na pamäti, že povinnosť priznať príjem a zaplatiť z neho daň, platí odjakživa, a to bez ohľadu na to, či išlo o zárobky z prenájmu bytu cez Airbnb, predaja oblečenia na Vinted, tvorby videí na YouTube alebo tvorby obsahu pre dospelých na OnlyFans. Všetko sú to príjmy a príjmy sa dania.
V podstate to jediné, na čo sa prísne zameriava, je kontrola, presnejšie zvýšenie transparentnosti digitálnej ekonomiky a obmedzenie priestoru na daňové úniky, ktoré boli v doterajšom nastavení pomerne bežným javom.
Komu chodia výzvy a čo v nich stojí
Na základe dát získaných z platforiem aj zo spoločných kontrol s partnerskými krajinami EÚ identifikovala Finančná správa hneď niekoľko stoviek fyzických osôb, ktorých sa si podľa všetkého neplnili svoje daňové povinnosti.
Začala teda rozosielať výzvy, a to najmä používateľom spomínaných online platforiem, teda k tvorcom obsahu, predajcom, prenajímateľom, ale aj ľuďom s príjmami zo zdieľanej ekonomiky.
Samotné výzvy, ako sme už spomenuli, však neprichádzajú spolu s pokutou, teda aspoň nie okamžite. Majú skôr preventívny charakter, nie sú to ešte výmery dane ani rozhodnutia o sankciách.
Keď daňovník dostane takýto list, má v podstate len dve možnosti, čo spraviť. Buď to môže podať daňové priznanie typu B za príslušné roky a uhradiť vypočítanú daň, čím sa diera v štátnej kase vyplní a celá situácia de facto hodí za hlavu, alebo výzvu jednoducho ignorovať a dúfať, že nepríde pokuta. Asi ani netreba hovoriť, že lepšie bude nasledovať to prvé odporúčanie.
Je totiž dôležité zdôrazniť, že Finančná správa pracuje nielen s aktuálnymi dátami za rok 2025 a 2026, ale aj so spätne získanými informáciami zo spoločných kontrol so zahraničnými daňovými správami. To znamená, že preverovanie sa môže týkať aj starších rokov.
Neprehliadnite
Čo presne hrozí tým, ktorí si nesplnia povinnosť?
Kto na výzvu nebude reagovať v súlade so zákonom, teda neprizná chybu a nedoplatí chýbajúcu daň,, vystavuje sa daňovej kontrole, ktorá môže viesť k príkazu doplatiť dane spätne, a to za všetky dotknuté zdaňovacie obdobia (keďže Finančná správa “vidí” aj do starších rokov). Samozrejme, treba rátať aj s tým, že k samotnému daňovému nedoplatku pribudnú úroky z omeškania a pokuty.
Podľa konzultačného portálu numeris-consulting.sk sa sankcie pri nezahrnutí príjmov do daňového priznania pohybujú v závislosti od výšky nedoplatku a doby omeškania, pričom v závažnejších prípadoch môže správca dane pristúpiť aj k trestnému oznámeniu pre daňový únik, respektíve podvod.
Platí tiež, že Finančná správa môže daň vyrubiť daň spätne až za päť rokov, čo pri viacročných príjmoch z platforiem, ktoré zarábajú obrovské peniaze, môže predstavovať niekedy aj likvidačnú sumu.
Ako presne to môže dopadnúť? Pre “inšpiráciu” netreba ísť ďaleko. Stačí sa pozrieť na incidenty zo susedného Česka. Denník Hospodárske noviny ešte v lete minulého roku opísal prípady, kde tvorcovia obsahu na OnlyFans vykazovali v daňovom priznaní stratu, hoci ich príjmy boli preukázateľne vysoké. Pochopiteľne, táto nezrovnalosť pritiahla pozornosť daňovej správy a vyústila do kontrol a doplatkov.
Po implementácii DAC7 je takýto postup prakticky nemožný, keďže platforma sama posiela daňovej správe presné čísla príjmov.
Daňová amnestia ako posledná šanca vyhnúť sa pokutám
Čo sa týka Slovenska, stojí za zmienku, že štát ponúka časovo obmedzenú možnosť, ako sa vyhnúť sankciám. Konkrétne ide o daňovú amnestiu, ktorú upravuje Ministerstvo financií SR.
Amnestia sa vzťahuje na daňovníkov, ktorí mali k 30. septembru 2025 evidovaný daňový nedoplatok alebo nepodali daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobia. Ak takýto daňovník uhradí dlžnú sumu alebo podá uznanie a daň zaplatí v období od 1. januára do 30. júna 2026, štát mu odpustí všetky pokuty aj úroky z omeškania, ktoré by inak musel zaplatiť.
Na druhú stranu, ak daňovník nedoplatok uhradil ešte pred 1. januárom 2026, na amnestiu nemá nárok. Rovnako amnestia nezahŕňa nové daňové nedoplatky vzniknuté po 30. septembri 2025. Termín 30. júna 2026 je teda skutočne poslednou príležitosťou napraviť situáciu bez finančného postihu, no nie je dostupná pre všetkých.
Koľko treba zdaniť?
Príjmy z digitálnych platforiem sú na Slovensku zdaňované ako príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Daňovník, ktorý dosahuje príjmy z týchto zdrojov pravidelne, by mal mať živnostenské oprávnenie, prípadne iný právny základ pre svoju činnosť.
Od roku 2026 platí na Slovensku progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb so štyrmi pásmami.
Pri základe dane do 43 983 eur sa uplatňuje sadzba 19 percent, pri príjmoch od 43 983 do 60 349 eur sadzba 25 percent, od 60 349 do 75 010 eur sadzba 30 percent a nad 75 010 eur sadzba 35 percent.
Výnimkou sú príjmy do 100 000 eur pri splnení zákonných podmienok, na ktoré sa môže vzťahovať zvýhodnená sadzba 15 percent. Okrem dane z príjmu vzniká živnostníkom aj povinnosť platiť odvody, minimálne 303,11 eura mesačne do Sociálnej poisťovne a 121,92 eura do zdravotnej poisťovne, teda spolu najmenej 425 eur mesačne.
Poradca zo spoločnosti KPMG Slovensko v prehľade o DAC7 zdôrazňuje, že smernica sa vzťahuje nielen na slovenských prevádzkovateľov platforiem, ale aj na zahraničné platformy, ktoré si pre oznamovaciu povinnosť v rámci EÚ zvolili Slovensko, čo de facto pokrýva všetky hlavné globálne platformy operujúce v európskom priestore. Prakticky žiadna väčšia platforma teda pred daňovým dohľadom neschová zárobky slovenských používateľov
