Slovensko sa podľa ekonomického analytika Richarda Ďuranu zaradilo medzi krajiny s najvyšším daňovým zaťažením veľkých firiem v postkomunistickom svete. Keď sa k 24-percentnej sadzbe dane z príjmu právnických osôb pripočíta transakčná daň a minimálna daň pre firmy so stratou, celkové bremeno prekonáva aj niektoré krajiny západnej Európy. Odborníci varujú, že to priamo ohrozuje konkurencieschopnosť Slovenska v boji o investície, ktoré sú kľúčové pre súčasný aj budúci rozvoj ekonomiky. Na jeho slová upozornili Správy STVR.
Trojpásmová daň: Kto platí koľko
Na Slovensku platí trojpásmová sadzba dane z príjmu právnických osôb, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2025 a platí aj v roku 2026. Najmenšie firmy s tržbami do 100-tisíc eur platia 10 percent, stredné firmy v pásme od 100-tisíc do 5 miliónov eur platia 21 percent a veľké firmy s tržbami nad 5 miliónov eur odvádzajú sadzbu 24 percent.
Práve toto horné pásmo je kľúčové. Práve v ňom Slovensko podľa Ďuranu dramaticky zaostáva za regionálnou konkurenciou. „Keď sa pozrieme na firmy s tržbami nad päť miliónov eur, zistíme, že sú zaťažené 24-percentnou daňou z príjmu právnických osôb. Je to najvyššia daň spomedzi všetkých postkomunistických krajín,“ vyčíslil analytik.
Pre porovnanie, Poľsko, Česko aj Maďarsko majú štandardnú sadzbu 19 percent. Pobaltské štáty ako Estónsko, Lotyšsko, Litva dokonca pracujú s efektívnou nulovou sadzbou na nerozdelený zisk reinvestovaný do firmy, čo je model, ktorý je pre podnikateľov mimoriadne atraktívny. Zo susedov je teda na tom Slovensko v tomto porovnaní jednoznačne najhoršie.
Transakčná daň ako záťaž navyše
No 24 percent nie je konečné číslo. Po zarátaní transakčnej dane, respektíve dane z finančných transakcií, ktorú od roku 2026 platia výlučne právnické osoby, sa efektívna sadzba pre veľké firmy pohybuje na úrovni okolo 26 percent.
To je viac, než koľko musia platiť v západných, teda ekonomicky podstatne výkonnejších krajinách. Napríklad Francúzsku je štandardná sadzba dane z príjmu právnických osôb 25 percent, v Španielsku 25 percent, v Taliansku 24 percent. Slovensko teda nielen predbehlo stredoeurópskych susedov, ale v efektívnom zaťažení sa priblížilo k úrovni, kde predbieha aj popredné západoeurópske ekonomiky.
Transakčná daň bola kontroverzným opatrením už od svojho zavedenia v apríli minulého roku. Pôvodne platila aj pre živnostníkov; v tomto roku boli od tejto povinnosti oslobodení. Pre právnické osoby, teda firmy, je však stále platná.
Ďurana už dávnejšie upozornil, že transakčná daň „narúša efektívne ekonomické vzťahy a núti firmy optimalizovať veľkosť transakcií“. Ministerstvo financií pritom odhaduje jej ročný výber na 530 miliónov eur, čo nie je dominantná položka v rozpočte, no z pohľadu podnikateľov ide o reálnu záťaž každej platobnej operácie.
Daň aj zo straty
Osobitnou kapitolou sú daňové licencie, ktoré Ďurana označuje za slovenské špecifikum. Minimálna daň právnických osôb funguje v piatich pásmach podľa výšky zdaniteľných príjmov: firmy do 50 000 eur platia 340 eur, od 50-tisíc do 250-tisíc eur je to 960 eur, od 250-tisíc do 500-tisíc eur 1 920 eur a od 500-tisíc do 5 miliónov eur 3 840 eur.
Neprehliadnite
Od roku 2026 pribudlo nové, najvyššie pásmo. Firmy s tržbami nad 5 miliónov eur platia minimálnu daň 11 520 eur, bez ohľadu na to, či skončili v zisku alebo strate.
„…na Slovensku sa platí aj tzv. daň zo straty. Sú to daňové licencie. Slovenské firmy sú naozaj daňovo extrémne zaťažované v porovnaní s ostatnými krajinami,“ konštatuje Ďurana. Ide o princíp, ktorý väčšina postkomunistických krajín nezaviedla. Strata je v bežnom daňovom systéme ochranou pred platbou dane práve preto, lebo firma nedosiahla zisk. Na Slovensku to neplatí bezvýhradne.
Priame dôsledky pre investície
Celkový daňovo-odvodový obrázok Slovenska je ešte pochmúrnejší, ak sa pridajú ďalšie položky. Portál BMB Group v prehľade zmien od januára 2026 konštatuje, že „Slovensko tak po roku opäť výrazne zvýšilo daňovo-odvodové zaťaženie práce. Očakáva sa ďalší prepad v rebríčkoch konkurencieschopnosti“.
Slovensko má v roku 2026 štvrté najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v celej EÚ, blízke 40 percentám. Česká republika, priamy sused a rival v boji o priame zahraničné investície, je na tom výrazne lepšie.
Analytici dlhodobo varujú, že vysoké daňové bremeno odrádza najmä stredné a veľké zahraničné spoločnosti, ktoré si pri rozhodovaní o umiestnení výroby porovnávajú daňové prostredia v regióne. V tomto porovnaní Slovensko systematicky prehráva s Poľskom, Českom aj pobaltskými štátmi.
Slovenská vláda obhajuje konsolidačné opatrenia nevyhnutnosťou: deficit verejných financií sa v roku 2024 pohyboval nad 6 percentami HDP, čo je jedna z najhorších hodnôt v EÚ. Zvyšovanie daní sa vláde zdalo politicky jednoduchšou cestou než znižovanie výdavkov.
Kritici však argumentujú, že ide o krátkozraký prístup, ktorý krátkodobo pomôže príjmovej strane rozpočtu, no dlhodobo poškodí ekonomiku odradením investícií a zabrzdením rastu. Ďurana v tejto súvislosti poznamenáva, že riešenie deficitu prostredníctvom rastu daní namiesto reformy výdavkov je ekonomicky menej efektívna cesta.
