Zákerné podvody a útoky, ktoré končia krádežou finančných prostriedkov, nie sú ničím nevídaným ani na Slovensku. Práve naopak, ich frekventovanosť neustále rastie, pričom taktiky podvodníkov sa neustále rozvíjajú. Kým kedysi dominovali najmä telefonáty o nehode vnuka či prosby o urgentnú hotovosť, dnes paleta útokov zahŕňa aj falošné investície, podvodné hovory z banky, falošných policajtov, vzdialený prístup do zariadenia alebo sofistikované online manipulácie.
Výsledok? Obrovské škody ako na financiách, tak aj osobných údajov. Najviac zraniteľnou skupinou sú pritom tí, ktorí nie sú s technológiami až tak zruční, čiže hlavne seniori. Konkrétne tí za posledné tri roky prišli o viac ako 7 miliónov eur. Na tieto alarmujúce údaje vo svojej správe upozorňuje SITA.
Rozhodne však nejde o hrozbu len pre starších ľudí. Podľa bezpečnostných upozornení čoraz častejšie naletia aj ekonomicky aktívni Slováci, ktorí veria, že komunikujú s bankou, investičnou platformou alebo dôveryhodnou autoritou. To znamená, že aj keď ste s technológiami a online priestorom v pravidelnom kontakte, obozretnosti nie je nikdy dosť.
“Klasiky” nezmizli, len sa prispôsobili
Hoci sú viaceré podvody dôverne známe, pri senioroch majú stále hrozivo vysokú účinnosť. Podľa prípadov, ktoré rieši polícia a prokuratúra, medzi najčastejšie “legendy” stále patrí dopravná nehoda blízkeho príbuzného, požiadavka na kauciu, naliehavá prosba „vnuka“ alebo „dcéry“ o pomoc a predstieranie, že peniaze treba rýchlo odovzdať kuriérovi, policajtovi alebo právnikovi.
Tieto scenáre sa nemenia preto, že by boli zastarané, ale preto, že jednoducho fungujú. Stavajú totiž na citlivých faktoroch, presnejšie na šoku, strachu a časovom tlaku.
Pri týchto podvodoch sa za posledné roky nezmenilo samotné gro podvodu, ale len to okolo. Aby sme boli presnejší, podvodníci sú vďaka moderným technológiám, vrátane umelej inteligencie, ešte presvedčivejší a lepšie organizovaní.
Konkrétny prípad, na ktorý upozornili noviny.sk, poukazuje na organizovanú skupinu, ktorá dokázala systematicky obrať seniorov na rôznych miestach Slovenska celkovo o viac než 250-tisíc eur. Dokopy došlo k 19 skutkom, pričom obžalobe čelí 8 osôb.
To dokazuje, že podvody nie sú vždy individuálnymi či náhodnými udalosťami, ale sú čoraz častejšie realizované koordinovanými skupinami, v ktorej má každý člen svoju konkrétnu úlohu. Napríklad jeden človek môže volať potenciálnym obetiam, zatiaľ čo druhá osoba môže mať na starosti spracovanie financií, pokiaľ je podvod úspešný.
Útok pod maskou ochrany
Do popredia sa však rozhodne dostávajú aj nové, často oveľa zákernejšie praktiky. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ešte minulý rok upozornil, že podvodníci seniorom posielajú falošné preukazy a predstierajú, že ich bankové účty boli napadnuté.
Obete potom vyzývajú, aby peniaze „zachránili“, teda vybrali z banky, previedli na iný účet alebo odovzdali osobe, ktorá sa vydáva za zástupcu banky či polície, prípadne ich vložili do iného bankomatu (opäť na iný účet, respektíve účet podvodníkov).
Tento model je nebezpečný práve preto, že sa tvári ako ochrana, nie ako útok. Podvodník sa nestavia do pozície agresora, ale záchrancu.
Neprehliadnite
Tvnoviny.sk upozorňujú, že kybernetické hrozby v roku 2026 čoraz viac cielia na dôveru ľudí a pracujú s dojmom autority, bezpečnosti a urgentnosti zároveň. Keď k tomu pribudnú kvalitnejšie napodobeniny oficiálnych dokumentov, kvalitnejší jazyk a lepšia znalosť psychológie obetí, úspešnosť útokov výrazne rastie, a to nielen pri senioroch.
Peniaze berú aj z investícií či úverov
Ďalšia veľká zmena spočíva v tom, že podvodníci sa už nespoliehajú len na hotovosť, ktorú má senior doma, prípadne peniaze uložené na bežnom účte v banke.
Podľa polície sa čoraz častejšie stáva, že obeť priamo pri sebe nemá dostatok peňazí, a tak ju podvodníci presvedčia, aby zrušila sporiaci účet, predčasne ukončila investíciu alebo si dokonca vzala úver. V takýchto prípadoch býva finančná škoda oveľa vyššia, pohybovať sa môže v tisícoch až desaťtisícoch eur, keďže ide o celoživotné úspory.
Práve kvôli týmto typov útoku sa celková škoda drží v miliónoch, hoci počet skutkov v niektorých obdobiach nevykazuje prudký nárast. Pravda dávnejšie upozornila, že za prvý polrok 2025 polícia evidovala 91 dokonaných skutkov so škodou 900-tisíc eur, pričom v celom roku 2024 išlo o 125 skutkov so škodou 1,5 milióna eur. V roku 2023 dokonca došlo na 186 činov s celkovou škodou viac než 2,2 milióna eur.
Pozor si musia dať všetci
Starší ľudia sú stále najčastejším cieľom, pretože podvodníci počítajú s ich príšlinou dôverou, slabšou digitálnou gramotnosťou a silnejšou reakciou na rodinné a autoritatívne témy.
No bolo by chybou myslieť si, že ide výlučne o problém seniorov. SITA upozorňuje, že o milióny prichádzajú Slováci všeobecne, nielen starší ľudia. Moderné podvody zasahujú aj ľudí v produktívnom veku, najmä cez investičné schémy, phishing, falošné kuriérske odkazy, podvrhnuté bankové hovory alebo vzdialený prístup k zariadeniu.
To je dôležitý posun. Klasický obraz podvodu ako obyčajnéh telefonátu sa mení na útok zložený z viacerých vrstiev: cez mobil, e-mail, sociálne siete aj četové aplikácie. Útočník môže začať SMS správou, pokračovať telefonátom a dokončiť to cez vzdialený prístup k počítaču. Bezpečnostná hranica medzi „offline“ a „online“ podvodom sa dnes prakticky vystráca.
Technika je len pomocníkom
Najväčšou zbraňou podvodníkov už dávno nie je technika, ale psychológia. Úspešný útok zvyčajne stojí na kombinácii troch prvkov, ktorými sú vyvolanie strachu, vytvorenie časového tlaku a predstieranie autority.
Obeti nahovoria, že došlo k nehode, ohrozeniu účtu, zásahu polície alebo životnej investičnej príležitosti, o ktorú príde, ak nezareaguje okamžite. Ak človek koná v strese, prestáva overovať detaily a začne robiť presne to, čo by za normálnych okolností nikdy neurobil.
Nový problém predstavuje aj to, že podvodníci čoraz lepšie pracujú s aktuálnymi témami. Ak spoločnosť rieši vysoké ceny energií, investície, vojnu alebo bezpečnosť bankových účtov, útoky sa týmto témam rýchlo prispôsobia. Práve preto už nestačí varovať len pred jednou konkrétnou legendou.
Ľudia potrebujú rozumieť princípu útoku, teda že ak niekto žiada peniaze, prístup k účtu, vzdialené ovládanie zariadenia alebo okamžitú platbu pod tlakom, treba automaticky spozornieť.
Ako sa čo najlepšie brániť?
Netreba mať komplexné kybernetické znalosti, aby ste zabránili strate tisícov eur či osobných dát. Najlepšia ochrana je v podstate veľmi jednoduchá, no za to mimoriadne efektívna. Je ňou overovanie z viacerých strán.
Ak niekto tvrdí, že volá z banky, treba zložiť a zavolať banke na oficiálne číslo. Ak niekto hovorí o nehode vnuka, treba kontaktovať rodinu priamo. A ak niekto žiada inštaláciu aplikácie na vzdialený prístup alebo prevod peňazí na „bezpečný účet“, ide prakticky vždy o podvod. Polícia ani Národná banka Slovenska podľa ministra vnútra nikdy nežiadajú hotovosť, prevod peňazí ani odovzdanie úspor.
Rovnako dôležité je o týchto hrozbách hovoriť s rodinnými príslušníkmi, hlavne tými staršími. Seniori často nenaletia preto, že by boli dôverčiví, ale preto, že podvodník trafí moment samoty, stresu alebo zmätku. Ak však majú návyk najprv zavolať deťom či vnúčatám, riziko výrazne klesá.
