Španielsky premiér Pedro Sánchez otvorene tlačí na zrušenie striedania času v Európskej únii, podľa jeho slov má väčšina ľudí posúvania hodiniek „plné zuby“. Unijný komisár Apostolos Tzitzikostas mu síce dáva za pravdu, no konkrétny termín zatiaľ nikto nepredložil.
Najbližšia zmena času pritom klope na dvere. V nedeľu 29. marca 2026 sa ručičky posunú z druhej hodiny rannej rovno na tretiu a ľudia tak opäť budú spať o hodinu menej. Zvyk, ktorý v strednej Európe funguje nepretržite od roku 1979, mal pôvodne šetriť energiu a lepšie využívať denné svetlo. Dnes ho čoraz viac vedcov spochybňuje.
Striedanie času stratilo zmysel
Podľa španielskeho premiéra pravidelné striedanie stratilo zmysel. Tzitzikostas potvrdil, že nastal čas skoncovať s „frustrujúcim každoročným striedaním“. Tému vrátilo na stôl aj poľské predsedníctvo, ktoré tlačilo na zaradenie otázky do úniovej agendy. Európska komisia podporuje hľadanie konsenzu medzi členskými štátmi, lenže práve v tom tkvie problém.
Štáty sa totiž nevedia zhodnúť na jednej veci, a to na tom či ponechať natrvalo letný, alebo zimný čas? Ak by krajiny v stredoeurópskom pásme zostali natrvalo pri letnom čase, na severozápade Španielska by v zime slnko vychádzalo až okolo desiatej ráno. Ak by sa zvolil letný čas, v Berlíne by v lete slnko vychádzalo už o štvrtej ráno
Rozhodený biorytmus
Štúdie opakovane ukazujú, že zmena času narušuje biorytmus. Väčšina ľudí si zvyká päť až desať dní, u citlivejších jedincov to môže trvať aj niekoľko týždňov. Dočasne sa pritom nezhoršuje len spánok, vplyv to má aj na náladu a sústredenie.
Pôvodný argument o úspore energie medzitým viac menej stratil váhu. Úspory sú maximálne na úrovni 0,5 % a ani tie nie sú jednoznačné, pretože nižšia spotreba na osvetlenie môže znegovaná vyššou spotrebou na vykurovanie či chladenie.
