V čase, keď väčšina ľudí platí mobilom, hodinkami alebo kartou, môže odporúčanie držať doma bankovky pôsobiť staromódne. Európska centrálna banka (ECB) však tvrdí opak. V krízových situáciách môže byť hotovosť rozhodujúcim spôsobom platenia. Je to čierny scenár, no to neznamená, že nie je reálny. Koniec koncov, stačí sa pozrieť na Ukrajinu či Irán a hneď je jasné, že všetko sa môže v sekunde otočiť.
Centrálna banka vo svojej analýze s názvom „Keep calm and carry cash“ odporúča, aby mal každý človek doma približne 70 až 100 eur v hotovosti, ideálne v menších nominálnych hodnotách, čo by malo stačiť na pokrytie základných potrieb približne na 72 hodín. Ide o rezervu na jedlo, lieky či dopravu počas prvých dní po vážnom narušení, respektíve výpadku či odstávke platobných systémov.
Treba upozorniť, že toto rozhodne nie je kampaň proti digitálnym platbám. ECB nehovorí, že hotovosť má nahradiť karty alebo mobilné peňaženky, ale že má fungovať ako záloha pre situácie, keď elektronické platby zlyhajú.
Ešte v septembri minulého roku, konkrétne v rámci prejavu o odolnosti finančného systému, vyslovene označila hotovosť za tretí ochranný pilier každodenných platieb a pripomenula, že v stresových situáciách občania prirodzene vyhľadávajú bezpečie centrálnej bankovej meny.
Neprekonateľná výhoda bankoviek
Kľúčovým faktom, ktorý nahráva hotovosti, je, že fyzické peniaze nie sú závislé od elektriny, internetového pripojenia, mobilnej siete ani fungovania bankových serverov (na rozdiel od platobných kariet).
Ak dôjde k masívnemu kybernetickému útoku, výpadku elektriny alebo technickému kolapsu časti infraštruktúry, obchodník síce môže mať plný regál tovaru, ale kartový terminál nebude fungovať. V takej chvíli bude úplne jedno, koľko peňazí máte na účte. Aj keby ste tam mali milióny, no vo vrecku nič, odišli by ste s prázdnymi rukami.
Štyri krízy, z ktorých ECB vychádza
Odporúčanie ECB stojí na skúsenosti zo štyroch veľkých kríz. Analýza konkrétne vychádza z pandémie COVID-19, gréckej dlhovej krízy, začiatku vojny na Ukrajine a rozsiahleho blackoutu na Pyrenejskom polostrove z apríla 2025.
V každom z týchto prípadov sa ukázalo, že dopyt po hotovosti v čase neistoty rastie, aj keď bežné každodenné platby sa inak čoraz viac presúvajú do digitálneho spektra.
Počas pandémie ľudia vyberali viac hotovosti pre pocit istoty, hoci ju menej používali na platenie. Pri vypuknutí vojny na Ukrajine dopyt po bankovkách vzrástol, pretože časť populácie sa začala pripravovať na narušenie bežného fungovania ekonomiky. V Grécku sa počas dlhovej krízy zas ukázalo, ako rýchlo môže ochabnúť dôvera ľudí v bankový systém.
Toto všetko sú reálne udalosti, ktoré sa prihodili v priebehu posledných rokov a dotkli sa miliónov ľudí.
Neprehliadnite
Slabina digitálnych platieb
Jedným z najlepších príkladov krehkosti digitálnych platieb je masívny výpadok elektriny v Španielsku a Portugalsku, ktorý sa odohral na jar minulého roku. Počas blackoutu došlo k vážnemu narušeniu infraštrutkúry, a teda aj odstávke elektronických platieb. Podľa analýzy CaixaBank klesli osobné kartové platby v pevninskom Španielsku o približne 42 percent oproti bežnému dňu a celkové spotrebiteľské výdavky sa prepadli o 34 percent.
Problémy pritom neobišli ani bankomaty, takže tí, čo nemali doma vopred vybranú hotovosť, čo rozhodne nebola malá skupina ľudí (keďže blackout nebol plánovaný), mali vážne problémy s platením za nevyhnutné tovary a služby.
Avšak to, čo v tomto prípade poukázalo na dôležitosť hotovosti najviac, je správanie ľudí po tom, čo blackout skončil. Výbery hotovosti v nasledujúcich dňoch vyskočili o viac než 100 percent, čo signalizovalo, že domácnosti si chceli doplniť rezervu v prípade, že by sa niečo podobné malo zopakovať.
Matematika rezervy
Treba zdôrazniť, že centrálnou bankou odporúčaná suma 70 až 100 eur je len orientačným minimom na prvé tri dni. ECB zároveň odkazuje na usmernenia niektorých národných autorít v Rakúsku, Holandsku a Fínsku, ktoré uvádzajú podobné sumy alebo obdobnú logiku 72-hodinovej rezervy. Vo Švédsku sa odporúča dokonca hotovosť na približne týždeň fungovania pre základné potreby.
Samozrejme, nie každý výpadok trvá tri dni. Väčšina trvá kratšie, no môže sa stať, že potrvajú aj dlhšie. Koľko si teda treba odložiť, pokiaľ si chcete vytvoriť rezervu napríklad na týždeň? Postup je jednoduchší, než by ste si mysleli: spočítajte si, koľko v hotovosti spotrebujete týždenne na potraviny, lieky, dopravu, základnú hygienu a drobné nečakané výdavky. Presne túto sumu potom držte v hotovosti. Logicky, pokiaľ sa chcete pripraviť až na mesiac dlhý výpadok, túto sumu vynásobte štyrmi.
Dôležité je však aj to, v akej forme človek rezervu drží. ECB aj viaceré národné odporúčania hovoria o menších bankovkách, pretože pri kríze nemusí mať obchodník možnosť rozmeniť veľké bankovky (napríklad 500-eurovky). Praktickejšie sú teda dvadsiatky, desiatky a päťky než jedna stoeurová bankovka.
Týka sa to aj Slovenska
Pre Slovensko je táto debata taktiež relevantná, a to z viacerých dôvodov. Po prvé, aj slovenské domácnosti sú čoraz závislejšie od bezhotovostných platieb a za menšie nákupy dnes platia skôr mobilom alebo kartou.
Po druhé, krajina nie je imúnna voči kybernetickým incidentom, výpadkom distribučnej siete ani širším geopolitickým otrasom v Európe. A po tretie, vláda aj banky v posledných rokoch čoraz viac tlačia na digitalizáciu služieb, čo je síce pohodlné, ale zároveň to znižuje odolnosť obyvateľstva voči výpadku jednej technológie.
Upozorňujeme však, že to nie je príkaz, aby sa ľudia mali začať hromadne zásobovať bankovkami alebo vyberať veľké sumy z účtov. ECB apeluje skôr na rozumnú pripravenosť, nechce vyvolávať paniku. Úloha hotovosti v našich financiách je podobná tej, ktorú plní rezerva v aute. Väčšinu času náhradné koleso nepotrebujete, ale keď príde problém, bez neho sa ďalej nepohnete.
