Európa sa po vypuknutí vojny na Ukrajine naučila, že energetická bezpečnosť (a s ňou spätá sebestačnosť) nie je vec, ktorú možno odkladať na neskôr. A predsa sa zdá, že tento rok hrozí opakovanie starého vzorca, teda čakanie na poslednú chvíľu, panické nákupy na konci leta a raketový rast cien plynu. Európska komisia sa tento scenár rozhodla predbehnúť.
Komisár pre energetiku Dan Jørgensen minulý víkend rozposlal členským štátom list, v ktorom ich vyzýva začať plniť zásobníky, a to okamžite, píše denník SME. Rozhodne nepovažuje za rozumné čakať, kým sa celý kontinent v auguste zrazu vrhne na svetový trh so skvapalneným zemným plynom.
Tento apel sa dá do značnej miery pochopiť. Za posledné týždne sa na energetickej mape sveta zmenilo hneď niekoľko zásadných vecí. Vojnový konflikt na Blízkom východe prerástol do štádia, ktorá priamo ohrozuje dodávky skvapalneného zemného plynu do Európy. A zásobníky sú zároveň na najnižšej úrovni za posledné štyri roky. Kombinácia týchto dvoch skutočností robí z blížiacej sa sezóny plnenia zásobníkov energetický test, akému Únia len tak bežne nečelí.
Zásobníky na historickom minime
Pokiaľ ide o stav zásobníkov, v polovici marca 2026 sú európske plynové zásobníky naplnené len na 28 až 30 percent. V Nemecku je to dokonca okolo 21 percent, Francúzsko sa pohybuje na podobnej úrovni. Podľa Euronews ide o najnižšiu hodnotu pre toto obdobie od roku 2022. Logicky sa teda tiež nachádza výrazne pod desaťročným priemerom, ktorý sa pohybuje okolo 58 percent.
Za normálnych okolností by zásobníky v marci mali byť naplnené na 40 až 45 percent. Rozdiel skutočnosti a ideálneho stavu má pritom priamy dopad na to, koľko plynu bude potrebné nakúpiť a uskladniť do zimy a za akých podmienok. Ako informuje agentúra Reuters, do zásobníkov bude potrebné napumpovať 52 až 60 miliárd kubíkov plynu.
Čo je tento rok inak
Nízke zásobníky by za iných okolností mohli byť ľahko riešiteľným problémom. Európa si v posledných rokoch vybudovala robustnú infraštruktúru na dovoz skvapalneného zemného plynu a diverzifikovala zdroje po odstrihnutí sa od ruského plynu. Problém je, že práve jeden z alternatívnych zdrojov je teraz pod tlakom.
Vojenské útoky USA a Izraela na Irán spôsobili, že Irán uzavrel Hormuzský prieliv, teda kľúčovú námornú trasu, cez ktorú prechádza zhruba 20 percent svetového obchodu s ropou a plynom. Priamo zasiahnuté sú katarské zariadenia na skvapalnenie plynu.
CEO spoločnosti QatarEnergy Saad Sherida al-Kaabi pred pár dňami priznal, že firma nie je schopná v plnom rozsahu plniť zmluvné záväzky. Zo zálivu pritom smerovalo do EÚ zhruba 13 miliárd kubíkov LNG ročne. Belgicko, Taliansko a Poľsko sú podľa Euronews medzi krajinami EÚ, ktoré sú na katarských dodávkach najviac závislé.
Jørgensen vo svojom liste zároveň uviedol, že Európa je „relatívne chránená“, pretože väčšina amerického LNG prichádzala cez Atlantik, nie cez Hormuzský prieliv. Spojené štáty tak zostávajú kľúčovým zdrojom spolu s nórskym potrubným plynom a dodávkami z Alžírska. Tieto tri zdroje by podľa Komisie mali stačiť, ak sa nákupy rozložia v čase a nepríde k hromadnému nájazdu na trh v závere leta.
Neprehliadnite
Z 90 na 80 percent
S ohľadom na súčasný stav Komisia v rámci plnenia zásobníkov mierne upravila svoje odporúčania. Tou asi najviac kľúčovou je zníženie záväzného cieľa naplnenosti zásobníkov. Od roku 2022 platilo pravidlo, že zásobníky musia byť do 1. novembra daného roku naplnené na 90 percent. Teraz Jørgensen vyzýva členské štáty, aby tento cieľ znížili na 80 percent. V prípade nepriaznivých trhových podmienok je dokonca možná ďalšia odchýlka o 10 až 15 percentuálnych bodov, teda teoreticky až na 70 percent.
„Vyzývam vás, aby ste čo najskôr v sezóne plnenia uvažovali o znížení cieľa na 80 percent, aby ste poskytli istotu účastníkom trhu,“ uviedol Jørgensen v liste, ktorý cituje agentúra Bloomberg.
A má to logiku. Nútene dosiahnuť 90 percent by za súčasných cien a obmedzených dodávok mohlo byť rovnako škodlivé ako samotný nedostatok plynu. Len by spôsobovalo škody inak, presnejšie cez ekonomické zaťaženie domácností a firiem. Komisia zároveň zdôrazňuje, že situácia nie je porovnateľná s rokom 2022. „Sme oveľa lepšie pripravení než v roku 2022,“ uviedol Jørgensen, odkazujúc na vybudovanú LNG infraštruktúru a diverzifikáciu zdrojov.
Plynári chcú jasné číslo
Nie všetci však list od komisára prijali s nadšením. Plynárenská asociácia Eurogas a nemecká asociácia prevádzkovateľov skladovacích zariadení INES privítali signál o flexibilite, no zároveň sú ostro kritické voči vágnosti celého prístupu. Vo vyhlásení adresovanom Komisii žiadajú okamžité a záväzné zníženie cieľa, nie len neformálny list.
Kým totiž nie je jasný záväzný cieľ, trh pracuje s neistotou a tá sa priamo prejavuje v cenách. „Trh si neistotu okolo budúceho cieľa započítava do cien. Regulácie treba uvoľniť okamžite, inak zaplatíme zbytočne vysoké ceny,“ uviedla asociácia Eurogas.
Ešte zásadnejší je štrukturálny problém, na ktorý upozorňuje šéf INES Sebastian Heinermann. Tradičný model skladovania plynu fungoval na jednoduchom princípe: kúpte lacno v lete, predajte draho v zime. Tento model sa teraz de facto rozpadol, nakoľko letné ceny plynu sú vyššie než zimné, pretože trh sa bojí nedostatku práve v lete, kým na zimu očakáva uvoľnenie trhu vďaka novým americkým LNG kapacitám. Naplniť zásobníky sa z komerčného hľadiska jednoducho nevypláca, pretože firmy by na tom prerábali.
Čo bude nasledovať
Ak Komisia nepríde s jasným a záväzným rozhodnutím do apríla alebo mája, riziko sa presunie do jesene. Zásoby môžu byť nižšie, než by bolo pre bezpečnú zimu potrebné, a Európa bude stáť pred nepríjemnou voľbou. Buď to bude musieť akceptovať vyššie ceny plynu, alebo riskovať nižšie zásoby. Ani jedna z týchto možností pritom nie je bez dôsledkov pre domácnosti a priemysel.
Slovensko, ako krajina odkázaná na dovoz zemného plynu, sleduje vývoj tejto situácie s extra dávkou obáv. Hoci patríme medzi krajiny so slabšou závislosťou od katarského LNG, no ceny plynu na európskom trhu určujú globálne benchmarky. A žiaľ, tie momentálne nevyzerajú najlepšie. Pokiaľ európske zásobníky zostanú poddimenzované, odzrkadlí sa to v cenách energií aj na Slovensku, bez ohľadu na to, odkiaľ konkrétny plyn pochádza.
