Európske plynové zásobníky tento týždeň prelomili kritickú psychologickú hranicu a klesli pod 40 percent, čo potvrdzujú najnovšie dáta organizácie Gas Infrastructure Europe (GIE). Úroveň 39,9 percenta predstavuje stav, aký kontinent nezažil už roky.
Kým obchodníci na burze v Amsterdame s obavami sledujú predpovede počasia naznačujúce rozpad polárneho víru, analytici upozorňujú, že aktuálna zima odhalila novú zraniteľnosť systému, ktorá tentoraz nesúvisí s geopolitikou, ale s fyzikou a extrémami počasia.
Zásoby klesli na 30 %
Nemecká energetická realita momentálne svieti v tabuľkách červenou farbou. Najväčšia ekonomika Únie sa dostala do situácie, v ktorej jej zásoby plynu klesli na úroveň približne 30 percent, čo predstavuje najhorší výsledok spomedzi kľúčových hráčov na kontinente. Podľa dostupných trhových dát za tento stav nemôže odstávka kohútikov z východu, ale neúprosná kombinácia faktorov, ktorú experti označujú termínom Dunkelflaute.
Ide o obdobie „temného bezvetria“, keď výkon veterných a solárnych elektrární padá na minimum práve v čase, keď teploty klesajú hlboko pod sezónny priemer. Nemecké plynové elektrárne tak podľa údajov prevádzkovateľov sietí museli bežať na plný výkon, aby tak suplovali výpadok obnoviteľných zdrojov a zároveň pokryli dopyt po vykurovaní, čo viedlo k masívnemu odčerpávaniu zásob.
Chýbajúcich 150 TWh
Rozsah problému najlepšie ilustruje pohľad do nedávnej minulosti. Ešte začiatkom februára 2024 hlásili európske zásobníky naplnenosť na úrovni viac než 54 percent, čo predstavovalo energetický objem presahujúci 600 terawatthodín (TWh). Dnes sa Európa pozerá na číslo 455 TWh.
Prečítajte si tiež
Tento rozdiel, presahujúci 150 TWh energie, jasne ukazuje, že optimistické scenáre z jesene narazili na tvrdú realitu januára 2026. Program Copernicus a národné meteorologické služby potvrdzujú, že prvý mesiac roka bol v mnohých častiach Európy výrazne chladnejší než dlhodobý priemer, čo viedlo k skokovému nárastu spotreby nielen plynu, ale aj elektriny v krajinách, ktoré masívne prešli na tepelné čerpadlá.
Energetický trh na tieto čísla reaguje s nervozitou, ktorá sa pretavuje do cien. Na burze TTF v Amsterdame sa cena plynu drží nad hranicou 33 eur za megawatthodinu. Hoci nejde o panické hodnoty z krízového roku 2022, v cene je podľa analytikov zahrnutá výrazná riziková prémia. Obchodníci kalkulujú s faktom, že nízke zásoby na konci zimy budú znamenať agresívnejší a drahší nákup počas leta.
