Švédsko je krajina, ktorá sa zvyčajne stavia do úlohy neutrálneho hráča. Posledné geopolitické udalosti však donútili tamojší parlament premýšľať nad zmenou tejto stratégie, a to náklonom smerom k Európskej únii (EÚ). Kľúčovým zlomom bol marec 2024, kedy krajina v záujme svojej bezpečnosti vstúpila do Severoatlantickej aliancie (NATO). A teraz sa chystá na ďalší veľký krok, a síce zmenu národného platidla.
Podľa informácií agentúry Bloomberg sa švédska ministerka financií Elisabeth Svantessonová z Umiernenej strany rozhodla spraviť veľmi dôležitý krok. Navrhla oficiálne vyšetrenie kladov a záporov prijatia spoločnej európskej meny, teda eura.
Svoje rozhodnutie podložila faktom, že celý svet si prechádza zmenami, pričom EÚ nie je výnimkou. Švédsko si podľa nej už nemôže dovoliť upínanie sa k starej mene len kvôli sentimentu, najmä pokiaľ to ohrozuje ekonomické záujmy firiem, domácností, a teda štátu ako takého.

Dôvodom nie je (len) politika
Kľúčovým faktorom, ktorý podnietil vznik odvážneho návrhu, sú predovšetkým peňaženky voličov. Švédska koruna v posledných rokoch čelila (a naďalej čelí) výrazným výkyvom a taktiež dlhodobému oslabovaniu voči euru. To, čo v roku 2003 voliči vnímali ako nástroj na flexibilné reagovanie na krízy, sa tak dnes javí ako slabina. Slabá mena zdražuje dovoz, zvyšuje infláciu a znižuje kúpnu silu Švédov v zahraničí.
Odborníci kontinuálne upozorňujú na fakt, že menšie meny sú v časoch globálnej neistoty extrémne zraniteľné. Švédske firmy, ktoré sú proexportne orientované, čoraz častejšie volajú po stabilite, ktorú ponúka eurozóna, namiesto kurzového rizika spojeného s malou, hoci tradičnou menou.
V tieni Trumpa
Okrem ekonomiky však dôležitú úlohu zohráva aj už zmienená geopolitika. Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu a jeho prísna zahraničná politika vytvárajú tlak na menšie štáty, aby hľadali silnejších spojencov.
Trumpove ambície, ako napríklad opakovaný záujem o kúpu Grónska od Dánska, vyvolávajú v regióne nervozitu. Škandinávske krajiny si uvedomujú, že v ére súperenia veľmocí je samostatná mena rizikovým faktorom. Cecilia Rönnová z Liberálnej strany to v parlamente zostručnila tak, Švédsko je síce v NATO a posilňuje obranu, no menovo stále stojí jednou nohou mimo hlavného prúdu. Plná integrácia do eurozóny by tak bola logickým zavŕšením cesty na Západ.
Odstrašujúca história
Súčasná vláda však postupuje opatrne, pretože má v živej pamäti rok 2003. Vtedy Švédi v referende jasne odmietli euro v pomere 56 % ku 42 %. Argumentom bola strata suverenity a kontrola nad úrokovými sadzbami.

Dnes je však situácia iná. Vstupom do NATO Švédsko de facto priznalo, že absolútna suverenita v dnešnom svete neexistuje a bezpečnosť spočíva v spojenectvách. Analytici predpokladajú, že ak by sa referendum konalo dnes, výsledok by bol oveľa tesnejší, najmä pod vplyvom ekonomickej reality. Očakáva sa, že téma eura bude dominovať kampani pred septembrovými voľbami, hoci finálne rozhodnutie padne až po nich.
Časom aj Česko?
Situácia vytvára zaujímavý precedens, a to hlavne pre Českú republiku. Pre lepšie porozumenie, obe krajiny sú členmi EÚ, majú podobný počet obyvateľov a silný priemysel, no obe si zatiaľ žiarlivo strážia svoje koruny. Na rozdiel od Švédska, ktoré má de facto výnimku, sa Česko v prístupovej zmluve zaviazalo euro prijať, no termín neustále odkladá.
Je ale nutné podotknúť, že aj v Prahe sa už ozývajú hlasy po prijatí eura, najmä z úst prezidenta Petra Pavla, no politická vôľa je zatiaľ slabšia než v Štokholme.


