To, že začiatok roka sprevádza úprava cenníkov, nie je žiadnym nevídaným úkazom. Tento rok je však výnimočný v tom, aké výrazne sa ceny prepísali. Podľa údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR, vzrástli spotrebiteľské ceny v priebehu mesiaca o 1,8 percenta, čo predstavovalo najprudší januárový nárast za posledné roky. Na tomto vývoji sa odráža súbeh viacerých faktorov, vrátane zmien v regulovaných cenách a samozrejme legislatívnych úprav, ktoré priniesol tretí konsolidačný balíček.
Nie sú to len samotné ceny, čo sa zmenilo. Došlo tiež k úprave metodiky výpočtu. Od januára 2026 sa totiž inflácia sleduje a zaznamenáva podľa aktualizovanej klasifikácie ECOICOP rev. 2. Ako informuje Finančný kompas, táto zmena priamo neovplyvňuje tempo zdražovania. Štatistikom však umožňuje presnejšie zachytiť modernú štruktúru výdavkov slovenských domácností v neustále sa meniacom ekonomickom prostredí.
Čo naše peňaženky zabolelo najviac?
Najväčší tlak na peňaženky slovenských rodín začiatkom roka vytvárali hlavne energie a bývanie, ktoré predstavujú obrovskú časť rodinných rozpočtov. V priebehu mesiaca došlo v tejto skupine k zdraženiu o 4,4 percenta, pričom v medziročnom porovnaní si domácnosti priplácajú o 6,1 percenta viac.
Kritickým bodom sa stalo najmä teplo, ktorého medzimesačne vystrelila o viac ako 28 percent. Hoci vláda implementovala systém kompenzácií vo forme energošekov, ktoré majú tlmiť dopady na najzraniteľnejšie skupiny, na skrotenie štatistík nestačia.
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák vo svojej analýze, na ktorú na základe TASR upozornil Startitup.sk uvádza, že práve kategória bývania prispela k celkovej inflácii približne 1,3 percentuálnym bodom. Zdvíhanie cien elektriny a plynu, ktoré sa pohybovalo v rozmedzí 5 až 7 percent, je navyše procesom, ktorý pravdepodobne potrvá dlhšie.
Postupné prispôsobovanie regulovaných cien reálnym trhovým úrovniam bude podľa odborníkov vytvárať inflačný tlak aj v nasledujúcich rokoch.
Vplyv nových daní
Druhou kľúčovou oblasťou, v ktorej spotrebitelia pocítili výrazné zdražovanie, sú potraviny a nealkoholické nápoje. Tie medziročne zdraželi o takmer 4 percentá. Ceny rástli v drvivej väčšine sledovaných kategórií, pričom najväčší nárast zaznamenalo ovocie a zelenina.
Výrazným faktorom však bola aj zmena daňovej legislatívy. Od januára 2026 totiž vstúpila do platnosti nová, vyššia sadzba DPH vo výške 23 percent na vybrané potraviny (s vysokým obsahom cukru a soli), čo sa okamžite odrazilo hlavne na cenách cukroviniek a sladených nápojov. Okrem DPH ovplyvňujú ceny potravín aj nepriame náklady výrobcov.
Ako vysvetľuje Finančná správa, úpravy v sadzbách sú súčasťou širšieho konsolidačného úsilia štátu. Vyššie náklady na kávu, ktorá medziročne zdražela o viac ako 25 percent, či na základné obilniny a chlieb, tak nie sú len výsledkom situácie na svetových trhoch, ale aj domácej hospodárskej politiky a zvýšených prevádzkových nákladov pekárov a spracovateľov.
Transakčnú daň zrušili, ceny však rastú daľej
Aj keď sa od začiatku roka 2026 zrušila mimoriadne kontroverzná a ostro kritizovaná transakčná daň pre fyzické osoby (SZČO), pre právnické osoby zostáva táto povinnosť v platnosti.
Náklady spojené s finančnými operáciami firiem sú tak pre mnohé podniky značnou finančnou záťažou, ktorú sú de facto nútené prenášať do koncových cien služieb a produktov. Keby tak nerobili, pripravovali by sa o peniaze. A keďže cieľom každej firmy je generovať zisk, jediným východiskom je nechať sa o to postarať tých na konci. Problémom je, že na konci sme my, čiže spotrebitelia.
Tento efekt je jasne viditeľný hlavne v sektore reštaurácií, ubytovania a kultúry, kde ceny medziročne stúpli o 6 až 7 percent.
Podľa informácií z portálu Podnikajte.sk sú však firmy zaťažené nielen novými daňami, ale aj vyšším odvodovým zaťažením zamestnávateľov. Napríklad zdravotné odvody pre zamestnancov stúpli zo 4 na 5 percent, čo zvyšuje celkovú cenu práce.
Kombinácia týchto faktorov spolu s transakčnou daňou vytvára prostredie, v ktorom je znižovanie cien pre koncového zákazníka prakticky nemožné, čo potvrdzujú aj novoročné úpravy cenníkov v takmer všetkých oblastiach služieb.
Čo prinesie ďalší vývoj?
Ako-tak dobrou správou je, že napriek celkovému trendu zdražovania existujú oblasti, ktoré infláciu v úvode roka aspoň čiastočne brzdili. Príkladom je doprava, kde ceny medziročne klesli takmer o 2 percentá, a to najmä vďaka lacnejším pohonným hmotám a poklesu cien v leteckej doprave. Spotrebiteľov tiež v januári potešili tradičné výpredaje v obchodoch s odevmi a obuvou, hoci ide len o dočasný sezónny efekt.
Čo sa týka vyhliadok na zvyšok roka, tie sú skôr opatrné. Odborníci predpokladajú, že priemerná inflácia sa udrží na úrovni okolo 4 percent, čo by Slovensko mohlo radiť medzi krajiny s najvyšším nárastom cien v rámci európskeho bloku.
Návrat k vytúženému 2-percentnému inflačnému cieľu, ktorý je považovaný za zlatý štandard (definovaný Európskou centrálnou bankou), tak nateraz zostáva pre domáci trh skôr ďalekou víziou než blízkou realitou.
Pre bežných ľudí to znamená jediné. Rodinné rozpočty sa budú musieť aj v ďalších mesiacoch prispôsobovať realite, v ktorej základné potreby ako bývanie a strava ukrajujú z príjmov stále väčší podiel.
