Romantika pri sviečkach môže mať v budúcnosti celkom inú, o dosť výbušnejšiu podobu. Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vydal vážne varovanie týkajúce sa novoobjaveného vesmírneho tuláka, ktorý by mohol skrížiť dráhu našej planéty. Asteroid s technickým označením 2023 DW má podľa aktuálnych výpočtov šancu na zrážku so Zemou presne na deň svätého Valentína, 14. februára 2046.
Tento vesmírny objekt nie je žiadny drobček, svojou veľkosťou približne 50 metrov pripomína dĺžku olympijského bazéna, píše server iMeteo.sk. Znepokojujúci je fakt, že momentálne ide o jediné teleso na známej Turínskej stupnici rizika, ktorému prislúcha stupeň 1. Všetky ostatné sledované objekty, ktoré križujú našu sústavu, majú nulu, čo z tohto asteroidu robí hlavný bod záujmu astronómov na najbližšie roky.
Šanca je malá, no riziko reálne
Odborníci z Laboratória prúdového pohonu (JPL) zatiaľ krotia paniku a snažia sa verejnosť upokojiť triezvou štatistikou. Pravdepodobnosť priameho zásahu sa momentálne pohybuje na úrovni 1 ku 560, čo je stále mimoriadne nízke číslo. Trajektórie vesmírnych telies sa však môžu časom meniť vplyvom gravitácie iných planét, preto vedci tento objekt nespúšťajú z očí a podrobne ho monitorujú.
Ak by k najhoršiemu scenáru predsa len došlo, nešlo by o globálnu katastrofu, ktorá by vyhubila ľudstvo podobne ako dinosaury. Následky by však boli tragické na regionálnej úrovni. Pre lepšiu predstavu stačí spomenúť meteorit z ruského Čeljabinska, ktorý bol o polovicu menší. Jeho rázová vlna napriek tomu zranila 1 500 ľudí a vybila okná v okruhu stoviek kilometrov.
Pribudne ďalší kráter?
Rozsah potenciálnych škôd by závisel od toho, či by sa teleso rozpadlo v atmosfére, alebo by dopadlo až na zemský povrch. Väčšina asteroidov tejto veľkosti nevydrží obrovské trenie a exploduje ešte vo vzduchu. Takýto výbuch by uvoľnil energiu porovnateľnú s mohutnou termonukleárnou bombou o sile 4 až 10 megaton TNT.
Najnebezpečnejším efektom by v tomto prípade bola tlaková vlna, ktorá by dokázala zrovnať so zemou lesy alebo obytné štvrte v okruhu desiatok kilometrov. Ak by k explózii došlo nad husto obývanou metropolou, škody na infraštruktúre a straty na životoch by boli devastačné. Sprievodným javom by bol intenzívny tepelný impulz schopný okamžite zapáliť horľavé materiály.
Už nie sme bezbranní
Ešte hrozivejší by bol scenár, ak by asteroid pozostával z pevného kovu, napríklad železa a niklu. V takom prípade by prežil prelet atmosférou a pri dopade by vytvoril kráter široký kilometer a hlboký stovky metrov. Oblasť v okruhu 20 kilometrov by bola úplne zničená vyvrhnutou horninou a lokálnym zemetrasením.
Našťastie, v roku 2046 už nemusíme byť len pasívnymi obeťami vesmírnej rulety. Úspešná misia DART jasne potvrdila, že ľudstvo disponuje technológiou na ochranu planéty. Dokážeme cieleným nárazom sondy zmeniť dráhu nebezpečného asteroidu a odkloniť ho do bezpečia. Do osudného Valentína tak ostáva dosť času na to, aby sme sa na prípadnú návštevu z kozmu pripravili.
Aká veľkosť je pre život na Zemi kritická?
Na to, aby asteroid predstavoval existenčné riziko pre ľudstvo ako celok, nemusí mať rozmery malej planéty. Vedci odhadujú, že globálnu katastrofu s potenciálom ukončiť našu civilizáciu by spôsobilo teleso s priemerom väčším ako jeden kilometer.
Takýto gigant by po náraze vyvrhol do stratosféry toľko prachu a popola, že by na dlhé roky zablokoval slnečné žiarenie. Následná „nukleárna zima“ by viedla k neúrode, hladomoru a kolapsu ekosystémov po celom svete.
Pre lokálne ohrozenie života, teda zničenie konkrétneho regiónu alebo veľkomesta, však stačí podstatne menší projektil. Už telesá s veľkosťou od 30 do 50 metrov sú označované ako „zabijaci miest“. Hoci by nespôsobili vyhynutie živočíšnych druhov, ich dopad do husto obývanej oblasti by mal na svedomí milióny životov. Práve tieto menšie objekty sú zradnejšie, pretože sa ťažšie odhaľujú a prichádzajú s minimálnym varovaním.
Kľúčových faktorov je viac
Samotný priemer asteroidu je však len jedným dielikom v skladačke skazy. Nemenej dôležité je jeho chemické zloženie a hustota. „Nadýchaná“ hromada skál zlepená ľadom sa v atmosfére rozpadne a zhorí oveľa skôr ako kompaktný kus kovu.
Železné asteroidy sú oveľa odolnejšie, preletia atmosférou ako horúci nôž maslom a dopadnú až na povrch, kde vyhĺbia kráter. Naopak, krehké kamenné meteority často explodujú ešte vo vzduchu, čím vytvárajú ničivú tlakovú vlnu, ktorá je pre budovy fatálna.
Do rovnice vstupuje aj rýchlosť, akou sa vesmírny votrelec k Zemi blíži. Kolízie sa odohrávajú pri rýchlostiach desiatok kilometrov za sekundu, čo dramaticky násobí kinetickú energiu dopadu. Malý, no extrémne rýchly objekt môže napáchať väčšie škody ako pomalší, hoci objemnejší asteroid. Fyzika je v tomto neúprosná: zdvojnásobenie rýchlosti znamená až štvornásobok energie pri náraze.
V neposlednom rade záleží na tom, kam presne asteroid dopadne a pod akým uhlom vstúpi do atmosféry. Kolmý náraz prenáša maximum energie priamo do zemskej kôry a je najničivejší. Naopak, pri veľmi ostrom uhle sa môže teleso od atmosféry „odraziť“ späť do vesmíru alebo sa jeho energia rozloží na dlhšej dráhe letu.
