Živnostník, ktorý fakturuje do Nemecka alebo tvorí obsah na zahraničnej platforme, môže od roku 2025 prísť o celý daňový bonus na dieťa, aj keď dane a odvody platí výlučne na Slovensku. Stačí, aby viac ako desatina jeho zdaniteľných príjmov pochádzala zo zahraničného zdroja. Bohužiaľ, mnohí o tom pravidle dodnes nevedia.
Nové pravidlá sa netýkajú len veľkých firiem. Opatrovateľky v Rakúsku, programátori s klientmi v Európskej únii, tvorcovia obsahu na YouTube či OnlyFans, murári na turnusoch pre zahraničných objednávateľov. Všetci títo ľudia riskujú, že im nárok na bonus zanikne úplne. Rozhoduje pritom jediná vec: odkiaľ peniaze ekonomicky pochádzajú, nie kde má živnostník registráciu alebo komu platí sociálne odvody.
Pravidlo 90 percent
Minimálne 90 % zdaniteľných príjmov musí pochádzať zo Slovenska. Ak tento podiel klesne čo i len o euro, bonus na dieťa štát nebude krátiť. Nevznikne totiž vôbec. Posudzuje sa objem príjmov, nie základ dane po odpočítaní výdavkov, čo môže výrazne zmeniť výpočet u živnostníkov s vysokými paušálnymi nákladmi, ktorí fakturujú zmiešane slovenským aj zahraničným klientom.
Maximálne mesačné sumy bonusu pritom nie sú zanedbateľné. Na dieťa do 15 rokov ide o 100 eur mesačne, na dieťa od 15 do 18 rokov o 50 eur. Rodič s troma deťmi v mladšej kategórii tak ročne príde až 3 600 eur.
Agentúra neznamená Slovensko
Dobrou ukážkou je sezónny pracovník, ktorý zbiera ovocie v Taliansku cez slovenskú sprostredkovateľskú firmu. Táto firma je v praxi len medzičlánok. Mzdu teda síce administratívne vyplatí slovenský subjekt, no pravidlá sledujú, odkiaľ prichádza skutočný ekonomický zdroj peňazí, a tým je taliansky objednávateľ práce.
Aj preto môže veľká časť ľudí pracujúcich takto „cez agentúru“ na živnosť, prísť o nárok na bonus, a to aj napriek tomu, že majú trvalý pobyt na Slovensku a odvody platia doma. Iná situácia by nastala, keby mali so slovenskou firmou uzatvorený riadny pracovný pomer na dobu neurčitú, kde je zamestnávateľom slovenský subjekt aj po ekonomickej stránke.
Prečítajte si tiež
Rovnaký problém môže mať aj remeselník so slovenskou živnosťou, ktorý časť roka robí zákazky pre rakúskych klientov a zvyšok pre slovenských. Ak napríklad za rok vyfakturuje 24 000 eur na Slovensku a 31 000 eur v Rakúsku, podiel slovenských zdaniteľných príjmov sa pod hranicu 90 % nedostane len „tesne,“ nesplní sa vôbec.
Technik áno, grafický dizajnér nie
Nie každý, kto fyzicky trávi čas v zahraničí, automaticky stráca nárok. Predstavme si napríklad technika, ktorý chodí montovať zariadenia po celej Európe, no fakturuje slovenskej firme, ktorá ho pravidelne posiela na servisné výjazdy. Ekonomický zdroj príjmu je v takom prípade Slovensko, keďže platiteľom je slovenský objednávateľ. Samotný fakt, že práca prebieha v zahraničí, pravidlá nemení.
Tá istá logika však vie dopadnúť aj na ľudí, ktorí pracujú výlučne z domu a Slovensko neopúšťajú. Napríklad grafický dizajnér či streamer, ktorý žije v Košiciach, má jedno dieťa a zarába, povedzme, 2 700 eur mesačne v hrubom, môže o bonus prísť, ak má zmluvu priamo so zahraničnou platformou alebo zahraničným zadávateľom.
Pri príjmoch z platených platforiem, zahraničných reklamných sietí, aplikácií na rozvoz či prenájom služieb rozhoduje, kde sídli platiteľ a kde vzniká príjem ekonomicky vzniká. Nerozhoduje to, že živnostník tvorí obsah alebo poskytuje služby z obývačky. Ak takýto rodič popri živnosti poberá rodičovský príspevok, do posudzovania sa mu nezaráta, pretože nejde o zdaniteľný príjem.
