Internetom sa v posledných dňoch šíri virálna vlna znepokojenia. Sociálne siete zaplavili príspevky tvrdiace, že Európska únia v tichosti buduje vlastnú platformu s názvom „W“, ktorá má nahradiť sieť X (bývalý Twitter) a slúžiť ako nástroj masovej cenzúry. Poplašné správy hovoria o tom, že Brusel do tohto projektu nalial 500 miliónov eur z peňazí daňových poplatníkov s cieľom kontrolovať, opravovať a eliminovať nepohodlné názory.
Ako však upozorňuje portál Euronews.com, tieto tvrdenia, ktoré zdieľali desaťtisíce ľudí, však narážajú na tvrdú realitu faktov. Hovorca Európskej komisie jednoznačne poprel, že by únia spúšťala alebo financovala akúkoľvek sociálnu sieť. Projekt „W“ skutočne existuje, no jeho pozadie je diametrálne odlišné od toho, čo vykresľujú konšpiračné teórie.
Súkromný startup zo Škandinávie
V skutočnosti je „W“ súkromný startup so sídlom vo Švédsku, ktorý nemá s európskymi úradníkmi žiadne priame prepojenie. Za projektom stojí generálna riaditeľka Anna Zeiter, ktorá v minulosti dohliadala na ochranu údajov v spoločnosti eBay.
Platforma bola predstavená na Svetovom ekonomickom fóre v Davose a je financovaná výlučne súkromnými investormi, prevažne zo severských krajín. Zmätok okolo financovania mohol vzniknúť nesprávnym pospájaním faktov.
Jedným z akcionárov „W“ je klimatická mediálna spoločnosť „We Don’t Have Time“, ktorá vlastní 25-percentný podiel. Táto firma síce v minulosti dostala granty od Európskej komisie, tie však boli striktne viazané na komunikačné aktivity pre klimatickú konferenciu COP30 a nemali nič spoločné s vývojom sociálnej siete.
Európska pevnosť dát
Hoci „W“ nie je projektom EÚ, hrdo sa hlási k nálepke „európska“. Tento prívlastok však nesúvisí s politickou príslušnosťou, ale s technologickou infraštruktúrou. Na rozdiel od gigantov ako Meta či X, ktorí operujú globálne a dáta často prenášajú do USA, „W“ plánuje uchovávať všetky údaje výlučne na európskych serveroch.
Spolupracuje pri tom so švajčiarskou službou Proton a fínskym cloudovým riešením UpCloud. Cieľom nie je cenzúra, ale vytvorenie bezpečného priestoru s overenou identitou používateľov.
Platforma chce bojovať proti záplave anonymných botov a dezinformačných kampaní tým, že overí totožnosť človeka prostredníctvom tretích strán, pričom samotné citlivé dáta nebude uchovávať.
Cenzúra alebo len dodržiavanie pravidiel?
Obavy, že Brusel bude prostredníctvom „W“ priamo mazať príspevky, sú taktiež zavádzajúce. V Európe síce platí prísny Zákon o digitálnych službách (DSA), ten sa však vzťahuje na všetky veľké platformy vrátane X a Facebooku, nie špecificky len na nováčika „W“.
Legislatíva vyžaduje od prevádzkovateľov, aby bojovali proti nelegálnemu obsahu a boli transparentní pri moderovaní, no nedáva Európskej komisii právomoc priamo zasahovať do obsahu príspevkov alebo ich mazať.
Ambícia EÚ dosiahnuť „technologickú suverenitu“ a znížiť závislosť od amerických technológií je síce reálna a podporovaná aj europoslancami, no v prípade siete „W“ ide o iniciatívu súkromného sektora, nie o štátom riadený pokus o ovládnutie verejnej diskusie.
