Ceny sladených nápojov vyleteli smerom nahor a to kvôli dani zo sladených nápojov. Najnovšie údajne navyše naznačujú, že toto opatrenie prekvapilo aj štát, pretože do štátnej kasy prinieslo viac peňazí, než sa pôvodne očakávalo.
Daň zo sladených nápojov je nástroj, ktorý má motivovať ľudí, aby obmedzili nezdravé nápoje a dávali prednosť takým, v ktorých nie je pridaný cukor či iné sladidlá. Zároveň je to nástroj, ktorým chce štát zvýšiť svoje príjmy, čo je v čase konsolidácie verejných financií vítané.
Daň priniesla štátu takmer 100 miliónov eur
Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) môže štát novú daň zo sladených nealkoholických nápojov považovať za úspešnú. Slovensko ju zaviedlo v roku 2025 a za ten čas priniesla do štátnej pokladnice 98,6 milióna eur.
Toto číslo prekvapilo aj samotných analytikov, pretože pôvodné odhady rátali s nižším zárobkom. Prvotné analýzy sa opierali najmä o to, že spotrebitelia sa predzásobia nápojmi ešte predtým, než daň vstúpi do platnosti. Realita v praxi ale ukázala, že k zásadnému predzásobeniu neprišlo, čo malo pozitívny vplyv na štátny rozpočet.
Ktoré nápoje vyniesli štátu najviac
Podľa analytikov z IFP pochádzajú takmer tri štvrtiny tejto dane z predaja klasických sladených nápojov. Potom nasledujú energetické nápoje, ďalej sirupy a napokon instantné nápoje, ktoré tvoria len mizivé percento (menej ako 1 % výnosu).
Daň mierne znížila predaj sladených nápojov
Zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov však malo predsa len vplyv na spotrebiteľské správanie. Slováci začali v obchodoch nakupovať menej nápojov s cukrom a prednosť dávali iným alternatívam.
Štatistika ukazuje, že predaj všetkých druhov sladených nápojov klesol medziročne o 14 %. Najviac sa slovenskí spotrebitelia vzdávali sirupov. Paradoxom ale je, že iné nápoje s cukrom si v predaji polepšili. Platí to pri energetických nápojoch. Práve tie medziročne mierne vzrástli.
Okolo energetických nápojov sa však už dlhšie vedú diskusie. A na stole je dokonca aj návrh, ktorý by obmedzil predaj týchto nápojov deťom a tínedžerom a to kvôli obsahu kofeínu. Opozícia pred časom navrhla, aby si nápoje nemohli kupovať deti mladšie než 15 rokov.
O koľko sladené nápoje zdraželi
IFP sa pozrel aj na ceny na pultoch našich predajní. Tvrdí, že počas roka ceny stúpali viackrát a to dokonca výrazne nad mieru daňového zaťaženia. Kto teda dostal chuť na sladký nápoj, musel si siahnuť hlbšie do peňaženky. Ku koncu minulého roka však začali ceny mierne klesať. Ak by sme rok 2025 porovnali s rokom 2024, sladené nápoje zdraželi v priemere o jednu štvrtinu.
Daň ako súčasť konsolidácie
Čísla ukazujú, že Slováci aj napriek zdražovaniu na nezdravé sladené nápoje nezanevreli. Naopak, doprajú si ich, hoci v mierne nižšej miere než v minulosti. Ako pripomenul portál oPeniazoch, zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov bolo súčasťou konsolidačných opatrení.
Daň sa vzťahuje na všetky balené nápoje, do ktorých výrobca pridal cukor alebo iné sladidlo. Ak ide o nápoje, ktoré obsahujú len prirodzene sa vyskytujúci cukor, tieto novej dani nepodliehajú.
Treba ešte dodať, že daň sa vzťahuje na nápoje, ktoré sú určené na priamu konzumáciu, ale aj na tie, ktoré sú v koncentrovanej forme a používateľ si ich musí pripraviť pridaním vody či inej zložky. Rovnako tak sem patria spomínané energetické nápoje, ktorým konsolidácia neublížila, pretože Slováci ich začali kupovať ešte viac.
