Minimálny dôchodok predstavuje jednu z najdôležitejších poistiek, ktoré ponúka slovenský sociálny systém. Primárnym cieľom tohto opatrenia je chrániť seniorov pred hrozivým scenárom, ktorým je prepadnutie sa do systému pomoci v hmotnej núdzi. A v tomto roku sa táto pomoc stáva ešte dôležitejšou. Priemerné výdavky dôchodcov na základné potreby totiž po niekoľkých inflačných vlnách prešli veľkými zmenami, predovšetkým smerom nahor.
Podľa oficiálnych usmernení Sociálnej poisťovne sa minimálny dôchodok priznáva automaticky každému, koho vypočítaná starobná penzia nedosahuje zákonom stanovené minimum.
Celý systém je postavený na princípe solidarity, no zároveň aj zásluhovosti (dĺžka poistenia). Je tiež dôležité zdôrazniť, že minimálny dôchodok nie je sociálnou dávkou, ale pevnou súčasťou dôchodkového systému. Pre poberateľa to znamená istotu mesačného príjmu, ktorý sa s pribúdajúcimi kvalifikovanými rokmi priebežne zvyšuje.
Ako uvádza portál Pravda, ak senior poberá viacero dôchodkov, napríklad starobný a vdovský, do úvahy sa pri posudzovaní nároku berie ich celkový súčet. Až v prípade, že je táto suma nižšia ako garantované minimum, štát dôchodok dorovná do príslušnej výšky. Táto ochrana sa vzťahuje aj na invalidných dôchodcov po dovŕšení dôchodkového veku, čím sa zabezpečuje kontinuita sociálnej ochrany naprieč celým spektrom poberateľov penzií.

Čo je kvalifikovaný rok poistenia?
Mnohí poistenci sa mylne domnievajú, že pre získanie minimálneho dôchodku stačí v sociálnej evidencii vykázať akýchkoľvek 30 rokov činnosti. V skutočnosti však systém rozlišuje medzi „bežným“ a „kvalifikovaným“ rokom poistenia.
Štát berie do úvahy všetky dni poistenia získané pred rokom 1993 bez ďalších podmienok na výšku zárobku, čím zohľadňuje iný charakter vtedajšej mzdovej evidencie. V obdobiach po roku 1993 je však kritériom osobný mzdový bod (OMB), ktorý musí v danom kalendárnom roku dosiahnuť hodnotu aspoň 0,241. To znamená, že poistenec musel zarábať aspoň štvrtinu vtedajšej priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Tento mechanizmus má zabezpečiť, aby bol minimálny dôchodok určený tým ľuďom, ktorí do systému skutočne prispievali určitou relevantnou čiastkou. Ak by niekto počas roka pracoval len na veľmi nízky úväzok s minimálnym odvodom, takýto rok sa mu do podmienky 30 kvalifikovaných rokov nezapočíta.
Naopak, dobrou správou je, že do systému sa počítajú aj roky odpracované v zahraničí. Konkrétne Sociálna poisťovňa akceptuje obdobia poistenia v krajinách EÚ, EHP alebo v štátoch s bilaterálnou dohodou o sociálnom zabezpečení.
Ako prebieha výpočet?
Taktiež je dôležité vedieť, že výška minimálneho dôchodku nie je fixný pre všetkých. Dynamicky rastie s každým ďalším odpracovaným rokom nad stanovenú hranicu (30 rokov), pričom základná suma sa odvíja od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platnú k začiatku roka.
Aktuálne je systém nastavený na progresívne zvyšovanie o 0,5 percenta za každých ďalších 30 dní od poistenia nad hranicu 30 rokov. Každý ďalší odpracovaný mesiac tak prináša seniorovi mierne prilepšenie k jeho minimálnej penzii.
Práve preto seniori s až 50 odpracovanými rokmi majú teraz nárok na sumu 575,40 eura. Tento systém výrazne motivuje občanov, aby na trhu práce zostali čo najdlhšie.
Automatizácia a súbeh dôchodkov
Ďalším dôležitým benefitom súčasného systému je odstránenie zbytočnej byrokracie. Sociálna poisťovňa disponuje elektronickými údajmi o väčšine poistencov, čo jej umožňuje vykonávať prepočty bez potreby priamej interakcie.
Ak poistenec dosiahne dôchodkový vek a požiada o starobný dôchodok, poisťovňa primárne vypočíta jeho zásluhovú sumu. V prípade, že je táto suma nižšia ako jeho osobný minimálny dôchodok podľa počtu odpracovaných rokov, automaticky mu začne vyplácať vyššiu, garantovanú čiastku.
Pre individuálnu kontrolu svojich údajov môžu občania využiť Elektronický účet poistenca (EUP), kde nájdu prehľad všetkých evidovaných kvalifikovaných rokov.
Dôchodca taktiež dostane do schránky písomné rozhodnutie, v ktorom je presne uvedené, ktoré roky boli uznané ako kvalifikované a akým procesom sa dospelo k výslednej sume. Je však dôležité zdôrazniť, že podmienkou nároku je povinnosť požiadať o všetky ostatné druhy dôchodkov, na ktoré by mohol mať dotyčný či dotyčná nárok. Ide najmä o pozostalostné dôchodky, ktoré vstupujú do celkového súčtu príjmov a ovplyvňujú výslednú sumu dorovnania.
Ak by senior túto podmienku nesplnil, Sociálna poisťovňa by mu nárok na minimálny dôchodok nemohla priznať, nakoľko sa primárne očakáva vyčerpanie všetkých nárokov z vlastného dôchodkového poistenia predtým, ako dôjde k dorovnaniu zo štátnej kasy.

Otázka valorizácie
Samozrejme, dôchodcov zaujíma aj vývoj ich penzie v priebehu času, respektíve počas poberania. Je nevyhnutné rozumieť tomu, že zatiaľ čo bežné dôchodky sa zvyšujú o takzvanú dôchodcovskú infláciu, minimálny dôchodok je naviazaný na životné minimum. Tento mechanizmus zabezpečuje, že najzraniteľnejšia skupina dôchodcov má garantovaný príjem, ktorý kopíruje základné existenčné náklady v krajine.
Napokon treba sledovať aj odvody, čo platí hlavne pre budúcich dôchodcov. Vyhýbanie sa plateniu odvodov či práca za peniaze na ruku sa môže celkom kruto vypomstiť. Aj keď štát garantuje minimálny dôchodok, jeho suma je stále len na hranici nevyhnutných nákladov.
Tí, ktorí si poctivo budovali svoju dôchodkovú históriu a prekročili hranicu 40 či 45 odpracovaných rokov, dnes poberajú sumy, ktoré im dovoľujú omnoho vyššiu mieru slobody než základné minimum.


