Vírus chrípky typu D sa dokáže množiť v ľudských pľúcnych bunkách bez toho, aby telo vyvolalo akékoľvek príznaky, vyplýva z laboratórnych testov vedených virológom Codym Warrenom z Ohio State University. U chovateľov dobytka pritom protilátky proti tomuto patogénu dosahujú až 97 %, čo podľa vedcov svedčí o opakovaných prenosoch zo zvierat na človeka.
Warrenov tím pracoval s izolátmi odobratými počas dlhodobého sledovania chrípky u ošípaných na výstavách v rokoch 2017 až 2020, kde zozbierali vyše 24-tisíc vzoriek. Vírus testovali na primárnych kultúrach ľudských buniek dýchacích ciest aj na rezoch pľúc.

Imunitný systém chrípku „nevidí“
Napadnuté bunky za bežných okolností spustia takzvanú interferónovú odpoveď. Ide o rýchly poplachový mechanizmus brzdiaci množenie vírusu. Chrípka typu D túto reakciu vyvolávala výrazne slabšie než chrípka typu A. Ľudské bunky ju spočiatku takmer neregistrovali, a práve tento „malý“ detail podľa výskumníkov vytvára perfektné podmienky na tiché šírenie medzi ľuďmi, ktorí naďalej bežne fungujú bez jediného príznaku.
Stopy genetického materiálu vírusu pritom zachytili vo vzorkách vzduchu na letiskách aj v nemocniciach. Vírus sa zároveň preukázateľne prenáša vzduchom, čo vedci potvrdili v pokusoch na fretkách.
Protilátky u 73 % populácie
Vírus vôbec prvýkrát opísali len v roku 2011, keď ho prvýkrát identifikovali u ošípaných v Oklahome. Dodnes napadá predovšetkým dobytok a ošípané. Široká škála hostiteľov vrátane oviec, tiav a psov mu umožňuje takzvané genetické preskupenie, a to vo veľmi rýchlom čase.
Dva rôzne varianty sa môžu stretnúť v jednom zvierati a vytvoriť úplne nový kmeň, proti ktorému ľudská populácia zatiaľ nemá imunitu. Nedávno izolovaný kmeň v Číne si podľa jednej zo štúdií vyvinul schopnosť prenosu z človeka na človeka.
Výsledky výskumu publikované vo februári 2026 na platforme bioRxiv posúvajú chrípku typu D z kategórie prehliadaných patogénov hospodárskych zvierat medzi vírusy s pandemickým potenciálom.

