Túžba po spomalení starnutia je stará ako ľudstvo samo, ale najnovšie vedecké poznatky naznačujú, že elixír mladosti sa možno neskrýva v zázračných technológiách, ale v presnom ladení nášho taniera. Nová štúdia publikovaná v prestížnom časopise Cell Metabolism prináša fascinujúce zistenie. Na jej výsledky upozornil magazín Nedd.cz.
Obyčajné zníženie príjmu jednej esenciálnej aminokyseliny, izoleucínu, dokázalo u laboratórnych myší predĺžiť život až o 33 %. Tento objav zásadne mení pohľad na dietetiku a naznačuje, že pre dĺžku života nie je rozhodujúce len to, koľko kalórií zjeme, ale z akých konkrétnych molekúl sa naša strava skladá.
Výskum ukazuje, že nie všetky kalórie sú si rovné a niektoré špecifické živiny môžu fungovať ako akcelerátor biologického starnutia.
Menej izoleucínu, viac zdravia aj svalov
Izoleucín patrí medzi takzvané vetvené aminokyseliny (BCAA), ktoré sú kľúčové pre stavbu svalov a energetický metabolizmus. Pretože si ich telo nevie vyrobiť samo, musíme ich prijímať v potravinách ako mäso, mliečne výrobky či vajcia.
Keď vedci znížili obsah tejto látky v strave myší o dve tretiny, výsledky boli ohromujúce, najmä u samcov. Tí žili o tretinu dlhšie než ich rovesníci na bežnej strave, zatiaľ čo u samíc bol nárast dĺžky života približne sedempercentný. Nešlo však len o prežívanie.
Zvieratá si užívali oveľa dlhší „healthspan“, teda obdobie aktívneho zdravia. Boli silnejšie, vytrvalejšie, mali zdravšiu srsť a lepšie hospodárili s krvným cukrom. U samcov navyše táto diéta fungovala ako prevencia proti typickým prejavom staroby, ako je zväčšenie prostaty alebo vznik nádorov.
Metabolický paradox
Štúdia priniesla aj jedno prekvapivé zistenie, ktoré odporuje bežným poučkám o chudnutí. Myši na diéte s nízkym obsahom izoleucínu konzumovali dokonca viac kalórií než kontrolná skupina, napriek tomu však nezískali tukové zásoby. Ich telá začali spaľovať energiu efektívnejšie a udržali si štíhlu líniu bez nutnosti zvýšenej fyzickej aktivity.
Vedci sa domnievajú, že obmedzenie tejto konkrétnej aminokyseliny prepína metabolizmus do režimu, ktorý zlepšuje glykemickú kontrolu a bráni ukladaniu tukov. Ide o dôkaz, že kvalita stravy a jej molekulárne zloženie hrajú v regulácii telesnej hmotnosti oveľa komplexnejšiu úlohu než prostý energetický príjem.
Nádej pre ľudí, avšak s varovným prstom
Hoci sú výsledky vzrušujúce, odborníci krotia nadšenie ohľadom okamžitej aplikácie na ľudí. Jednoducho vyškrtnúť izoleucín z ľudského jedálnička je v praxi takmer nemožné, pretože je súčasťou väčšiny potravín bohatých na bielkoviny, ktoré sú pre naše zdravie nevyhnutné. Neuvážené experimentovanie by mohlo viesť k strate svalovej hmoty a oslabeniu imunity.
Budúcnosť tak skôr leží vo vývoji liekov, takzvaných geroprotektív, ktoré by dokázali blokovať vstrebávanie izoleucínu alebo jeho metabolické dráhy bez nutnosti drastických diét. Výskum však jasne potvrdzuje, že aj jedna molekula môže mať na naše starnutie obrovský dopad.
