Európsky parlament len nedávno odklepol ambiciózny plán, na základe ktorého by mali celkové emisie do roku 2040 klesnúť až o 90 percent percent v porovnaní s referenčným bodom, ktorým je rok 1990. Ruka v ruke s týmto schvaľovaním však prišiel aj veľký, mnohými žiadaný ústupok. EÚ rozhodla, že odloží štartu systému ETS2, informujú Správy STVR.
Tento systém sa mal pôvodne spustiť u budúci rok, no zákonodarcovia jeho platnosť napokon posunuli až na rok 2028. Tento krok má dočasne ochrániť európskych spotrebiteľov pred prudkým zdražením nielen pohonných hmôt (benzín a nafta), ale aj pred skokovým nárastom cien za vykurovanie. Celý legislatívny návrh aktuálne čaká na definitívne schválenie Radou Európskej únie.
Nie všetci odklad chvália
Zavedenie prísnejších emisných poplatkov je pre viaceré členské štáty, vrátane Slovenska, citlivou témou. Dotýka sa totiž nielen celkovej ekonomickej kondície a energetickej bezpečnosti krajiny, ale tiež má priamy dopad na sociálny stav obyvateľstva.
Odborník na energetickú politiku EÚ a politológ Matúš Mišík však upozorňuje, že aktuálny odklad nie je žiadnym obrovským víťazstvom, ale len prokrastináciou pred príchodom nevyhnutného. Podľa jeho slov nás realita skôr či neskôr dobehne.
Doterajšie mechanizmy na spoplatnenie emisií v praxi zlyhávali, keďže nenútili trh k dostatočne efektívnemu ekologickému správaniu a tiež nezabezpečili požadovaný pokles škodlivých látok v ovzduší. Nový systém poplatkov už teda nebude obmedzený len na veľkých priemyselných znečisťovateľov, ale aj na sektor bežnej dopravy a domáceho vykurovania.
Kto zaplatí viac?
Rozšírenie emisných kvót sa podľa predbežných odhadov premietne do plošného zvýšenia životných nákladov, pričom bežná domácnosť by si mohla za energie a dopravu priplatiť približne 250 eur ročne. Expert však zdôrazňuje, že pravidlá nezasiahnu každého rovnako.
Platiť navyše nebudú tí, ktorí svoje domovy vykurujú biomasou, teda predovšetkým palivovým drevom. Relatívne chránení sú aj obyvatelia bytoviek, ktorí sú napojení na centrálne systémy vykurovania. Teplárne sú totiž už dnes pevnou súčasťou staršieho systému ETS1, z čoho vyplýva, že tieto domácnosti si už svoju uhlíkovú daň v účtoch za teplo de facto platia.
Naopak, tvrdý zásah do rozpočtu pocítia majitelia starých a nezateplených rodinných domov, ktoré neprešli rekonštrukciou a naďalej využívajú staré kotly na uhlie alebo zemný plyn. Mišík v tejto súvislosti pripomína, že na Slovensku už fungujú pomerne populárne štátne schémy a dotácie, ktoré majú ľuďom pomôcť práve s financovaním zateplenia a modernizácie.
Pre domácnosti, ktoré si rekonštrukciu nebudú môcť dovoliť ani s dotáciou, Únia pripravila záchranný systém, konkrétne v podobe nového klimatického sociálneho fondu. Práve do toho by sa mala naliať veľká časť vyzbieraných peňazí a to s cieľom pomôcť tým najviac ohrozeným skupinám obyvateľstva.
Dekarbonizovať sa bude aj v rozvojových krajinách
Pokiaľ ide o samotné hlasovanie na pôde Európskeho parlamentu, návrh podporilo 413 poslancov, pričom 226 ich bolo proti. Hlasovania sa zdržalo len 12 kresiel.
Tiež stojí za zmienku, že podľa nových pravidiel budú odvetvia priamo zaradené do systému ETS musieť znížiť svoje emisie do roku 2040 až o 85 percent. Štáty si pritom budú vedieť pomôcť aj nákupom kvalitných medzinárodných uhlíkových kreditov od partnerov, avšak týmto spôsobom môžu pokryť maximálne 5 percent svojej cieľovej redukcie.
Ďalšou dôležitou novinkou je povinnosť členských štátov od roku 2036 finančne prispievať na znižovanie emisií v rozvojových krajinách, čo sa im následne pripíše “k dobru” pri plnení vlastných európskych cieľov.
