Slovenský podnikateľský sektor stojí pred ďalšou výzvou, ktorá môže výrazne zamiešať kartami v ich firemných rozpočtoch. Ministerstvo financií SR totiž prichádza s plánom, ako si „poistiť“ výber daní ešte predtým, než reálne vzniknú. Riešením má byť staronový inštitút finančnej zábezpeky na DPH.
Hoci štát deklaruje, že jeho cieľom sú výhradne nepoctiví hráči, zamestnávatelia neskrývajú obavy. Podľa nich môže tento krok odčerpať z firiem dôležitú hotovosť, čo v konečnom dôsledku ohrozí výplaty aj pracovné miesta. Téme sa venoval portál STVR.
Štátny „depozit“ ako bič na daňové úniky
Podstata navrhovanej zmeny je jednoduchá. Vybrané firmy budú musieť štátu zložiť finančnú garanciu. Ak by v budúcnosti vznikol voči daňovému úradu dlh, štát si peniaze jednoducho stiahne z tejto vopred zaplatenej rezervy. Tieto prostriedky môžu ostať „zmrazené“ na účtoch štátu až po dobu jedného roka.
Rezort financií argumentuje, že nejde o plošné opatrenie. Zábezpeka má byť vyžadovaná najmä od subjektov, ktoré žiadajú o registráciu na DPH a ich profil vykazuje určité rizikové faktory stanovené zákonom. Štát chce takto predísť situáciám, kedy firmy vznikajú len preto, aby sa nabalili na daňových podvodoch a následne zanikli bez zaplatenia daní.
Okrem nováčikov si však daniari posvietia aj na už fungujúce podniky. Ak bude firma vyhodnotená ako riziková z hľadiska platobnej disciplíny, môže jej byť vyrubená zábezpeka v širokom rozpätí. A to od symbolických 5 000 eur až po likvidačných 500 000 eur. Ministerstvo financií SR pritom varuje, že ak rizikový subjekt zábezpeku nezloží včas, automaticky sa voči nemu spustí exekučné konanie.
Zamestnávatelia žiadajú šetrenie na strane štátu
Podnikateľské zväzy vnímajú tento krok s veľkou nevôľou. Martin Hošták, generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), kritizuje súčasný prístup politikov. Podľa jeho slov sa štát zameriava výhradne na zvyšovanie príjmov cez dane, odvody a nové poplatky, čím neustále zaťažuje tých, ktorí hodnoty tvoria.
Hošták apeluje na to, aby vláda konečne začala hľadať úspory vo vlastných výdavkoch a v správe verejných financií namiesto toho, aby opäť vyťahovala peniaze z vreciek zamestnávateľov.
Politická scéna je plná pochybností
Navrhovaná zmena vyvoláva diskusiu aj v parlamente. Ani samotní zákonodarcovia nie sú jednotní v tom, či ide o správnu cestu. Nezaradený poslanec Pavel Ľupták zdôrazňuje, že ak ministerstvo plánuje tento zákon presadiť, musí byť mimoriadne opatrné. Podľa neho ide o tému, ktorá citlivo zasahuje do prevádzkového kapitálu firiem (cashflow), a preto je nevyhnutný dialóg so všetkými úrovňami podnikateľského prostredia.
Ešte kritickejší sú opoziční politici. Július Jakab (hnutie Slovensko) vníma návrh ako ďalšie bremeno pre podnikateľov, ktoré nerieši skutočné príčiny daňových podvodov, ale len postihuje sektor ako celok. Podobne to vidí aj šéf SaS Branislav Gröhling, ktorý si kladie otázku, či je skutočným cieľom štátu bezpečnosť systému, alebo len snaha získať od podnikateľov ďalšie zdroje na zaplátanie dier v rozpočte.
Zástupcovia koaličnej strany Hlas-SD sú vo vyjadreniach opatrnejší. Poslanec Róbert Puci priznal, že osobne nepovažuje toto riešenie za najšťastnejšie a nie je presvedčený o jeho účinnosti. Dodal však, že ak by sa preukázalo, že opatrenie skutočne pomôže systému, sú ochotní ho podporiť.
História sa opakuje
Zaujímavosťou je, že inštitút zábezpeky u nás už raz fungoval. Hoci do štátnej kasy priniesol určité zdroje, štát ho v minulosti zrušil. Ministerstvo financií SR však tvrdí, že podmienky sa zmenili. Po reforme systému registrácie na DPH v roku 2025 sa podľa rezortu opäť zvýšilo riziko výskytu špekulantov v systéme, čo si vyžaduje rázny návrat k overeným poistkám.
Ak legislatívny proces prebehne podľa plánu a poslanci zákon odobria, nové pravidlá by mali vstúpiť do platnosti od januára 2027. Podnikatelia majú teda rok na to, aby sa pripravili na potenciálnu stratu časti svojej likvidity.
