Scenár, v ktorom slovenský verejný dlh vystrelí k astronomickým výšinám, nie je sci-fi, ale reálna hrozba. Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojej najnovšej správe upozorňuje, že bez radikálnych zásahov po roku 2026 narazíme na tvrdú realitu. Ak vláda nešliapne na brzdu, dlh sa môže do roku 2040 vyšplhať až k hranici 105 % HDP.
Takýto vývoj by posunul verejné financie do zóny extrémneho rizika. Štát by tak stratil akýkoľvek manévrovací priestor na reakciu v čase budúcich kríz.
Kondícia na ekonomiky aj naďalej stagnuje
Za alarmujúcimi číslami stojí predovšetkým kondícia ekonomiky, ktorá stráca dych. MMF odhaduje, že hospodársky rast sa v roku 2025 spomalil na chudobných 0,8 %, kým v predchádzajúcom roku ešte dosahoval 1,9 %. Pomalšie tempo priamo podkopáva snahy o znižovanie deficitu, keďže štátna pokladnica sa plní pomalšie, než rastú výdavky.
Fiškálny deficit sa v roku 2025 zabetónoval na úrovni 5 % HDP.
Infláciu ťahala nahor vyššia DPH a zdražovanie služieb, pričom kombinácia konsolidácie a globálnej neistoty brzdí súkromné investície. Výhľad na rok 2026 neprináša zásadný obrat a MMF očakáva rast len na úrovni 0,9 %. Domáci dopyt zostane utlmený pokračujúcim šetrením a ochladzovaním trhu práce.
Jediným motorom tak zostanú dobiehajúce verejné investície z európskych zdrojov. Fond hodnotí rozpočet na rok 2026 ako „v zásade primeraný“ s deficitom 4,4 % HDP, no expertom chýba jasný viacročný plán.
23 % DPH nefunguje
Ak chce kabinet stlačiť deficit na 2,8 % HDP do roku 2028, súčasné kroky nepostačia. MMF vyčíslil potrebu dodatočných opatrení v objeme 2,3 % HDP. Bez nich sa dlh vymkne spod kontroly a začne fungovať efekt snehovej gule. Ministerstvo financií reaguje prísľubom, že popri konsolidácii hľadá aj prorastové impulzy a stabilitu inštitúcií. Domáci analytici však poukazujú na fakt, že jednoduché zvyšovanie sadzieb naráža na svoje limity.
Prečítajte si tiež
Zvyšovanie DPH na 23 % neprinieslo očakávaný efekt a príjmy zaostali za plánom o viac ako 1,2 miliardy eur. Vyššie dane menia kalkulácie firiem aj bežných ľudí, ktorí optimalizujú náklady alebo presúvajú aktivity do sivej zóny. Tento trend potvrdzuje pokles efektívnej daňovej sadzby zo 17,7 % na 16,1 %, čo signalizuje nižšiu úspešnosť výberu. Situáciu komplikuje aj takzvaná „lepkavá“ inflácia v sektore služieb.
Ceny tu medziročne rastú až o 8 %, čo výrazne ukrajuje z reálnych príjmov obyvateľstva aj napriek rastu miezd. Inštitút finančnej politiky počíta pre rok 2026 s rastom HDP len okolo 1,3 %, čo znižuje šancu na prirodzené „vyrastenie“ z dlhu. MMF v závere konštatuje, že dohoda EÚ o ukončení dovozu ruského plynu do roku 2027 môže opäť zatlačiť na ceny energií a celkovú infláciu.
