Rok 2026 prináša do kníh mzdových účtovníkov viacero zásadných noviniek, ktoré sú priamym dôsledkom konsolidačných opatrení prijatých ešte minulý rok. Zrážky zo mzdy nie sú len administratívnym úkonom, ale prísne regulovaným procesom, pri ktorom zamestnávateľ plní funkciu sprostredkovateľa medzi zamestnancom a štátom, poisťovňami či exekútormi. Téme sa podrobne venujú Právne Noviny.
Z hrubej mzdy sa musí pred vyplatením na účet odkrojiť niekoľko povinných častí. Poradie týchto zrážok nie je náhodné a zamestnávateľ si ho nemôže svojvoľne upraviť, pretože ho striktne definuje Zákonník práce a príslušné predpisy.
Prednosť majú odvody, tie zdravotné stúpli
V hierarchii zrážok stoja na najvyššom stupni odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Tieto platby majú absolútnu prednosť pred daňami aj inými záväzkami. Práve v tejto oblasti nastala od 1. januára 2026 najvýraznejšia zmena, ktorú pocíti každý zamestnanec na svojej výplatnej páske.
V rámci snahy o naplnenie štátnej kasy sa zvyšuje sadzba preddavkov na verejné zdravotné poistenie o jeden percentuálny bod. Zamestnanec tak po novom odvedie zdravotnej poisťovni až 5 percent zo svojej hrubej mzdy. Pre osoby so zdravotným postihnutím je táto sadzba polovičná, teda 2,5 percenta.
Sociálne poistenie zostáva v roku 2026 bez sadzobných zmien, no jeho výpočet ovplyvňuje nový maximálny vymeriavací základ. Ten je stanovený na sumu 16 764 eur, čo predstavuje strop, z ktorého sa poistné počíta.
Sadzby zostávajú rozdelené medzi jednotlivé fondy Sociálnej poisťovne. Najväčšiu časť tvorí starobné poistenie vo výške 4 percent, nasleduje invalidné poistenie s 3 percentami, nemocenské poistenie s 1,4 percenta a poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 percenta. Až po odpočítaní týchto poistných odvodov sa vypočítava a strháva preddavok na daň z príjmov.
Do mzdy zasahuje aj exekúcia
Osobitnou a často komplikovanou kapitolou sú exekučné zrážky. Tie prichádzajú na rad až z čistej mzdy, teda po odvedení poistného a daní. Zamestnávateľ je povinný ich vykonávať na základe príkazu od exekútora, ak zamestnanec dobrovoľne neplnil svoje záväzky a existuje právoplatný exekučný titul.
Môže ísť o rozhodnutie súdu, platobný rozkaz alebo notársku zápisnicu. Veritelia sa takto domáhajú splatenia dlhov, ktoré môžu vzniknúť z nesplatených úverov, neuhradených faktúr, ale aj z nezaplateného výživného.
Neprehliadnite
Mechanizmus výpočtu exekúcie je nastavený tak, aby dlžníkovi zostali prostriedky na základné prežitie. Kľúčovým pojmom je tu nepostihnuteľná suma, ktorá sa odvíja od životného minima.
Pre obdobie do 30. júna 2026 je životné minimum stanovené na 284,13 eura. Zákon garantuje, že zamestnancovi musí ostať 140 percent tejto sumy, čo predstavuje 397,78 eura. K tejto sume sa pripočítava ešte 50 percent životného minima na každú vyživovanú osobu, napríklad na manželku alebo dieťa.
Nie je dlh ako dlh
Pri exekúciách je rozhodujúce rozlišovať medzi prednostnými a neprednostnými pohľadávkami. Toto rozdelenie má priamy vplyv na to, koľko peňazí exekútor z výplaty strhne.
Prednostné pohľadávky majú privilegované postavenie. Patria sem najmä dlhy na výživnom, ktoré sú absolútnou prioritou, ale aj dlhy voči štátu na daniach a odvodoch, či náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo ublížením na zdraví.
Rozdiel v zrážkach funguje na princípe tretín. Zvyšok čistej mzdy po odpočítaní nepostihnuteľnej sumy sa rozdelí na tri tretiny.
Prvá tretina slúži na uspokojenie všetkých pohľadávok, teda prednostných aj neprednostných. Druhá tretina sa použije výhradne na prednostné pohľadávky, pričom výživné sa uspokojuje ako prvé. Tretia tretina sa nezráža a vždy zostáva zamestnancovi k dispozícii.
Ak má zamestnanec len bežný spotrebný úver, ktorý nespláca, ide o neprednostnú pohľadávku a exekútor mu môže siahnuť maximálne na jednu tretinu zo zvyšku čistej mzdy.
Zmena pre PN-ky zaťaží hlavne firmy
Významnou novinkou roka 2026 je presun zodpovednosti pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Štát v rámci konsolidácie prenáša väčšie bremeno na plecia firiem.
Doteraz platilo, že zamestnávateľ hradil náhradu príjmu počas prvých desiatich dní práceneschopnosti svojho zamestnanca. Od januára sa táto lehota predlžuje až na 14 dní. Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské dávky až od 15. dňa trvania PN. Pre zamestnávateľov to znamená zvýšené mzdové náklady v prípade chorobnosti personálu.
Ešte dobrovoľné zrážky
Okrem zákonných povinností existuje aj priestor pre dobrovoľné zrážky, ktoré fungujú výlučne na báze dohody. Zamestnanec môže požiadať mzdové oddelenie, aby mu z výplaty posielali príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie do tretieho piliera, alebo aby mu strhávali splátky za pôžičku poskytnutú priamo firmou.
Častým prípadom sú aj zrážky za stravné lístky nad rámec príspevku zamestnávateľa. Všetky tieto výpočty budú v roku 2026 ovplyvnené aj nárastom minimálnej mzdy, ktorá stúpne z pôvodných 816 eur na novú úroveň 915 eur, čo sa premietne do všetkých mzdových úrovní.
