Maximálna rýchlosť bola odjakživa jedným z kľúčových parametrov, ktorými sa automobilky chválili v letákoch. Taliansky Fiat však teraz uvažuje o kroku, ktorý ide presne opačným smerom.
Podľa zákulisných informácií, o ktorých na základe informácií poznatkov portálu The Sun píše Autobazar.EU, zvažuje automobilka zavedenie nového štandardu pre svoje mestské modely. Ten by spočíval v elektronickom obmedzovači rýchlosti nastavenom na hodnotu 118 km/h.
Pre mnohých vodičov, ktorí jazdia predpisovo, sa to môže zdať ako nepodstatný detail. V meste jazdíme 50-kou, mimo obce 90-kou. Avšak diabol sa skrýva v detailoch a najmä v situáciách, keď auto potrebuje výkonovú rezervu.

Nižšie náklady môžu viesť k nižším cenám
Hlavným motorom tejto úvahy nie je len snaha o bezpečnosť, ako to býva v PR správach prezentované, ale predovšetkým ekonomika. Ak auto konštrukčne nemusí zvládnuť vysoké rýchlosti, výrobcovi sa otvárajú dvere k výrazným úsporám:
- Jednoduchšie komponenty: Brzdy, pneumatiky či chladenie nemusia byť dimenzované na extrémnu záťaž pri rýchlosti 150+ km/h.
- Lacnejšia homologizácia: Proces schvaľovania vozidla je jednoduchší a menej nákladný, ak sú jeho dynamické limity nižšie.
Fiat argumentuje, že tieto ušetrené náklady by sa mohli preniesť na zákazníka. Výsledkom by tak mohli byť cenovo dostupnejšie autá, čo je v dobe neustáleho zdražovania pre mnohých silný argument.
Riziko na diaľnici
Odborníci a skúsení vodiči však dvíhajú varovný prst. Bezpečnosť na cestách totiž nezávisí len od pomalej jazdy, ale aj od schopnosti auta zrýchliť v kritickej chvíli.
Výkonová rezerva je kľúčová pri predbiehaní kamiónov na okresných cestách, pripájaní sa do rýchleho pruhu na diaľnici alebo pri únikových manévroch. Ak sa vodič dostane do situácie, kde potrebuje „šliapnuť na plyn“, aby sa vyhol kolízii, a narazí na umelý strop 118 km/h, môže sa dostať do pasce.

Obzvlášť problematické by to mohlo byť na diaľničných obchvatoch veľkých miest, ktoré sú síce technicky v meste, ale jazdí sa na nich rýchlo. Auto bez schopnosti akcelerovať nad 120 km/h sa tu môže stať brzdou premávky a potenciálnym terčom pre rýchlejšie vozidlá.
Zatiaľ ide len o fázu vyhodnocovania a Fiat definitívne rozhodnutie nevydal. Motoristická verejnosť však s napätím sleduje, či sa tento trend ujme, alebo ho trh pre obavy z bezpečnosti odmietne.
Sú aj iné výhody (okrem ceny)?
Áno, sú. Okrem spomínanej úspory pri výrobe má zavedenie takéhoto limitu opodstatnenie najmä v kontexte ekológie a nástupu elektromobility. Fyzika je neúprosná a aerodynamický odpor rastie so štvorcom rýchlosti. To znamená, že auto pri rýchlosti 140 km/h spotrebuje neúmerne viac energie než pri 118 km/h, hoci časová úspora na krátkej trase je zanedbateľná.
Pre spaľovacie motory to znamená výrazné zníženie emisií CO2 a spotreby paliva, čo pomáha automobilke plniť prísne flotilové limity EÚ bez toho, aby musela platiť gigantické pokuty.
Ešte väčší zmysel to dáva pri elektrických modeloch, na ktoré sa Fiat čoraz viac orientuje (napríklad elektrická 500-vka). Pri elektromobiloch je rýchla jazda po diaľnici najväčším „žrútom“ energie. „Tvrdé“ obmedzenie rýchlosti by tak v praxi chránilo vodiča pred ním samým. Garantovalo by, že sa batéria nevybije extrémne rýchlo a auto si zachová rozumný dojazd aj na diaľnici.

Inžinieri by navyše mohli optimalizovať pohonné ústrojenstvo a prevodovku (pri spaľovacích motoroch) vyslovene na mestskú dynamiku. Ak auto nemusí byť stavané na dosahovanie vysokých rýchlostí, môže byť sprevodované tak, aby bolo oveľa živšie a agilnejšie pri zrýchľovaní z 0 na 50 km/h, čo vodič v mestskej premávke ocení viac než teoretickú maximálku, ktorú nikdy nevyužije.
V neposlednom rade nižšia maximálna rýchlosť znamená aj menšie opotrebenie kľúčových komponentov, ako sú brzdy, pneumatiky či závesy kolies, čo by sa mohlo premietnuť do nižších servisných nákladov pre majiteľa.

