Od 1. januára 2026 začne platiť novela Zákonníka práce, ktorá upravuje niekoľko pravidiel v pracovnoprávnych vzťahoch. Najviac pozornosti púta zmena definície závislej práce. Hoci vyzerá nenápadne, v praxi lepšie odlíši zamestnanie od podnikania a zohľadní moderné formy práce, vrátane práce z domu. Téme sa venoval portál denníka Pravda.
Mení sa pojem závislej práce
Konsolidačné opatrenia zasiahli aj pracovné právo a vláda sa rozhodla aktualizovať dôležitý pojem, ktorým je závislá práca. Ten doteraz tvoril hranicu medzi pracovným pomerom a samostatným podnikaním. Cieľom je, aby sa jasnejšie rozpoznalo, kedy má človek pracovať na pracovnú zmluvu a kedy ide o výkon podnikania.
Podľa portálu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa za závislú prácu považuje činnosť vykonávaná:
- vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
- podľa pokynov zamestnávateľa,
- v mene zamestnávateľa,
- a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Takáto práca sa vykonáva výlučne v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Pracovný pomer vzniká podpísaním pracovnej zmluvy. Ak človek koná pod vedením zamestnávateľa, podľa jeho pokynov a v jeho mene, nestačí živnosť ani občianskoprávna alebo obchodnoprávna zmluva. Takáto definícia závislej práce platí dnes, no od januára nasledujúceho roka sa zmení.
Čo sa zmení v novom roku
Novela vypúšťa z definície znak „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Dôvodom je realita pracovného trhu, kde sa rozšírili home office a flexibilné formy rozvrhu práce. Aj po zmene však zostávajú kľúčové prvky a závislá práca bude aj naďalej:
- vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti,
- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
- podľa pokynov zamestnávateľa,
- a v jeho mene.
Flexibilita pracovného času už dnes
Zákonník práce už dnes pozná flexibilné rozvrhnutie pracovného času, ktoré umožňuje zamestnancom prispôsobiť si príchody a odchody. Pružný pracovný čas možno zaviesť kolektívnou zmluvou alebo dohodou so zástupcami zamestnancov a pracuje s tromi pojmami:
- Základný pracovný čas: úsek, keď musí byť zamestnanec v práci.
- Voliteľný pracovný čas: rámec, v ktorom si zamestnanec sám určí príchod a odchod, s povinnosťou odpracovať stanovený počet hodín.
- Prevádzkový čas: celkový počet hodín, ktoré musia byť v danom období odpracované.
Pružný režim je možné nastaviť na deň, týždeň alebo dlhšie obdobie. Platí ale, že jedna pracovná zmena nesmie presiahnuť 12 hodín. Výnimkou sú pracovné cesty, kde sa pružný čas neuplatní. Zamestnávateľ vtedy určuje pevný začiatok a koniec zmeny.
Ako sa novela Zákonníka práce prejaví v praxi
Zmena neoslabuje práva zamestnancov, ale precíznejšie vystihuje podstatu závislej práce. Dôraz sa presúva z formálneho znaku „pracovný čas“ na reálny vzťah, čiže nadriadenosť, pokyny a konanie v mene zamestnávateľa. V praxi by to malo obmedziť nesprávne využívanie živnosti pri práci, ktorá má jasné znaky pracovného pomeru, aj keď sa vykonáva mimo pevne určeného rozvrhu.
Čo si z toho odniesť
Ak pracujete podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pozícii podriadeného, ide o závislú prácu bez ohľadu na to, či sedíte v kancelárii od deviatej do piatej, alebo si čas rozvrhujete flexibilne. Novela Zákonníka práce od začiatku roku 2026 tieto pravidlá zosúladí s bežnou praxou. Zároveň prinesie viac istoty pri rozlišovaní medzi zamestnaním a podnikaním.
