Už o necelé dva týždne, s príchodom roka 2026, sa slovenský maloobchodný trh s potravinami výrazne zmení. Zákazníci si pri nákupoch všimnú zásadný rozdiel v ponuke vajec v závislosti od toho, do ktorej predajne vstúpia.
Napĺňa sa totiž dlhoročný záväzok z roku 2018, kedy sa obchodné reťazce pod tlakom verejnosti a európskych trendov zaviazali ukončiť predaj vajec z klietkových chovov, píše portál Refresher News.
Realita na prahu roku 2026 však ukazuje, že trh nie je jednotný a spotrebitelia budú mať na výber medzi dvoma odlišnými prístupmi.
Kto končí a kto pokračuje?
Na jednej strane stoja členovia Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), kam patria najväčší hráči ako Kaufland, Lidl, Tesco, ale aj siete Terno a Kraj. Títo obchodníci potvrdili, že svoj záväzok dodržia a vajcia s označením 3 (klietkový chov) z pultov postupne úplne stiahnu, a to buď do konca roka 2025, alebo v prvých týždňoch roka 2026.
K nim sa pridáva aj reťazec Biedronka, ktorý klietkové vajcia na Slovensku nikdy nepredával a túto politiku meniť neplánuje. Cieľom je ponúkať výhradne vajcia z podstielkových chovov, voľných výbehov alebo bio chovov, čím reagujú na etické požiadavky spotrebiteľov a zlepšovanie životných podmienok nosníc.
Boj o slovenského farmára
Na opačnej strane stojí Zväz obchodu SR, ktorého najvýraznejším členom je domáca sieť COOP Jednota. Títo obchodníci sa rozhodli ísť inou cestou a klietkové vajcia budú mať v ponuke aj po 1. januári 2026.
Svoje rozhodnutie obhajujú pragmaticky. Ide im o podporu slovenských producentov. Mnohí domáci hydinári totiž nemali dostatok času ani finančných prostriedkov na nákladnú rekonštrukciu hál a technológií, ktorú si prechod na bezklietkové chovy vyžaduje.
Ak by tieto reťazce vajcia z klietok odmietli, mohlo by to pre časť slovenských farmárov znamenať existenčné problémy. Zákazník v týchto obchodoch tak nájde širšiu ponuku, ktorá bude zahŕňať aj cenovo dostupnejšie klietkové vajcia, pričom voľba, ktorý typ si vloží do košíka, ostane na ňom.
Čo to znamená pre nakupujúcich?
Rozdelenie trhu na dva tábory, ktoré nás čaká od roku 2026, je pre slovenského spotrebiteľa správou s trpkou príchuťou. Na jednej strane ide o jasný signál, že spoločnosť sa posúva k etickejšiemu zaobchádzaniu so zvieratami, no na strane druhej to bude mať priamy dopad na rodinné rozpočty. Pre bežného Slováka to v praxi znamená predovšetkým stratu možnosti voľby v najväčších obchodných reťazcoch.
Klietkové vajcia boli dlhodobo cenovo najdostupnejším zdrojom bielkovín. Ich vyradením z ponuky v obchodoch ako Lidl, Kaufland či Tesco sa pomyselná „cenová podlaha“ posunie vyššie. Vajcia z podstielkového chovu sú totiž nákladnejšie na produkciu, čo sa nevyhnutne premietne do koncovej ceny.
Pre nízkopríjmové domácnosti či dôchodcov tak môže byť tento etický posun vnímaný negatívne ako ďalšie zdražovanie základnej potraviny.
Dobrá, alebo zlá zmena?
Cieľom celej iniciatívy je ukončiť systém, v ktorom nosnice prežijú celý život v stiesnenom priestore o veľkosti hárku papiera A4, bez možnosti hrabať či roztiahnuť krídla.
Tlak spotrebiteľov a organizácií na ochranu zvierat v celej Európe smeruje k tomu, aby sa na zvieratá nehľadelo len ako na výrobné jednotky. Z tohto pohľadu Slovensko len dobieha štandard, ktorý je v západnej Európe už bežný. Zlepšenie životných podmienok zvierat je civilizačným posunom, ktorý má širokú spoločenskú podporu, najmä u mladšej generácie.
Zmena však prináša aj riziká, ktoré nemožno ignorovať. Pre slovenských farmárov je tento prechod obrovskou finančnou záťažou. Prestavať haly z klietkových na podstielkové stojí milióny eur, ktoré mnohí producenti nemajú. Ak reťazce prestanú odoberať klietkové vajcia a slovenskí farmári nebudú stíhať produkovať dosť podstielkových, hrozí scenár, ktorý nie je dobrý pre nikoho, teda masívny dovoz vajec zo zahraničia.
Môže sa stať, že v regáloch síce nájdeme „etické“ vajcia, no nebudú slovenské, ale dovezené z krajín, kde transformácia prebehla skôr. Rozhodnutie reťazcov ako COOP Jednota ponechať v ponuke aj klietkové vajcia je preto kompromisom, ktorý sa snaží udržať pri živote domácich producentov a zároveň dať zákazníkovi možnosť voľby, kým sa trh úplne neprispôsobí.
