Konsolidácia verejných financií zasiahne aj PN-ky a zamestnávatelia aj zamestnanci sa musia od nového roka pripraviť na zmeny. Ako uvádza portál denníka Pravda, od 1. januára 2026 dôjde k významnej úprave v systéme vyplácania peňažných náhrad pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Kľúčovou zmenou, ktorú prináša nová legislatíva, je predĺženie doby, počas ktorej zamestnávatelia hradia náhradu príjmu zamestnancovi.
Čo platí pri PN-kách dnes
V súčasnom stave, platnom do 31. decembra 2025, platí, že zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu počas prvých 10 dní jeho práceneschopnosti (PN). Sociálna poisťovňa následne preberá vyplácanie nemocenskej dávky od 11. dňa, ak sú splnené zákonné podmienky.
Čo sa mení od januára 2026
Od nového roka, teda od 1. januára 2026, sa táto lehota predlžuje zo súčasných 10 dní na 14 dní. Zamestnávateľ tak bude povinný vyplácať náhradu príjmu počas prvých dvoch týždňov práceneschopnosti. Až od 15. dňa dočasnej práceneschopnosti prechádza táto povinnosť na Sociálnu poisťovňu. Tá začne po splnení zákonných kritérií vyplácať nemocenské neskôr, čím si ušetrí náklady.
Dôležité informácie o PN-ke
Je dôležité rozlišovať medzi práceneschopnosťami, ktoré vzniknú pred a po dátume účinnosti zmeny. Toto sú kľúčové zmeny, na ktoré treba myslieť.
- PN vzniknutá do 31. decembra 2025 (staré pravidlá): Ak PN vznikne napríklad 31. decembra 2025 a trvá aj v januári, zamestnávateľ platí len za prvých 10 dní. Sociálna poisťovňa preberá vyplácanie od 11. dňa (teda od 10. januára 2026).
- PN vzniknutá od 1. januára 2026 (nové pravidlá): Ak PN vznikne 1. januára 2026 a trvá 15 dní, zamestnávateľ platí za všetkých 14 dní (do 14. januára 2026). Sociálna poisťovňa začne platiť až 15. januára 2026.
Pravidlá pre nárok na nemocenské po skončení pracovného pomeru zostávajú zachované, no sú prispôsobené predĺženému obdobiu. Ak zamestnancovi skončí pracovný pomer počas prvých 14 dní, kedy mu náhradu vypláca zamestnávateľ, nárok na dávku zo Sociálnej poisťovne mu vzniká dňom nasledujúcim po zániku pracovného pomeru.
Dopady na zamestnávateľov
Toto opatrenie bude mať priame dopady na zamestnávateľov. Konkrétne takéto:
- Zvýšenie nákladov: Predĺženie lehoty platenia zo 10 na 14 dní znamená pre zamestnávateľov pri každej práceneschopnosti zamestnanca zvýšenie finančnej záťaže o štyri dni náhrady príjmu. Táto náhrada predstavuje pre zamestnávateľa prevádzkový náklad, ktorý musí znášať z vlastných zdrojov.
- Administratívna záťaž: Hoci je systém platenia náhrady príjmu štandardný, dlhšie obdobie platenia znamená, že zamestnávateľ musí viesť agendu (výpočet a výplatu) dlhšie. V podstate až dovtedy, kým prevezme starostlivosť Sociálna poisťovňa.
- Vplyv na krátke PN: Zamestnávatelia budú platiť za väčšinu krátkodobých práceneschopností v plnej výške. Mnohé PN totižto trvajú práve 14 dní alebo menej.
Dopady na zamestnancov
Dopady na zamestnancov sú miernejšie, respektíve zmeny im prinesú skôr vyšší komfort. Na čo sa majú pripraviť zamestnanci?
- Konzistentný príjem na dlhšie obdobie: Zamestnanci budú mať istotu, že počas prvých 14 dní PN dostávajú náhradu priamo od svojho zamestnávateľa. To môže byť často rýchlejšie ako spracovanie dávky Sociálnou poisťovňou.
- Finančná výhoda alebo nevýhoda v závislosti od dĺžky PN: Pre PN trvajúce 11 až 14 dní je táto zmena neutrálna alebo mierne výhodná z hľadiska rýchlosti. Pri veľmi dlhých PN sa čerpanie dávok zo Sociálnej poisťovne (ktoré sú hradené z poistenia) posúva o štyri dni. Celková dĺžka nároku na nemocenské však zostáva nezmenená.
- Bez zmeny výšky náhrady: Výška náhrady príjmu, ktorú vypláca zamestnávateľ, sa nemení. Prvé tri dni je to 25 percent denného vymeriavacieho základu, od štvrtého dňa 55 percent.
