Životné minimum by malo byť poslednou záchrannou sieťou štátu. Je to zákonom stanovená hranica príjmu, pod ktorou sa už začína zóna hmotnej núdze. Hoci sa jeho suma pravidelne upravuje, v realite prechádza procesom, ktorý odborníci nazývajú „tichá erózia“.
Kým krajina ako celok bohatne a platy rastú, ľudia odkázaní na sociálnu pomoc sa prepadajú čoraz hlbšie pod úroveň bežného životného štandardu. Na tému upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). V príspevku na sociálnej sieti Facebook vysvetlila, čo sa deje a prečo je to problém.
Životné minimum stúpa, no nestačí to
Priemerná mzda na Slovensku dlhodobo rastie pomerne svižným tempom. To je, samozrejme, dobrá správa pre pracujúcich. Problém nastáva pri porovnaní s rastom životného minima. Kým v roku 1998 tvorilo životné minimum približne tretinu priemernej mzdy, odhady na rok 2026 hovoria o poklese na úroveň len 17 percent.
Tento vývoj neznamená len suché štatistické údaje. Ilustruje, ako sa sociálna ochrana štátu vzďaľuje od reálnych životných podmienok v krajine. Životná úroveň bežnej populácie stúpa, no tí, ktorí sú odkázaní na dávky viazané na životné minimum, zostávajú ďaleko pozadu.
Kvôli inflácii si kúpime menej než pred rokmi
Štát životné minimum valorizuje (zvyšuje) podľa takzvanej inflácie nízkopríjmových domácností. Cieľom je, aby si človek mohol za peniaze kúpiť stále rovnaký objem tovarov a služieb. Realita je však tvrdšia. V minulosti sa objavilo niekoľko rokov, kedy minimum rástlo ešte pomalšie než samotné ceny v obchodoch.
Výsledok? Dnes si človek žijúci zo životného minima môže dovoliť o 16 percent menej tovarov a služieb než v roku 1998. Kúpna sila tejto dávky sa teda reálne prepadla, hoci nominálne suma v eurách každý rok mierne stúpa.
Životné minimum ovplyvňuje takmer všetko
Prečo by nás mala výška životného minima zaujímať, aj keď nie sme v hmotnej núdzi? Od tohto čísla sa totiž odvíja celá sieť ďalších štátnych platieb a daňových pravidiel. Patria k nim tieto.
- Sociálne dávky: Náhradné výživné, rodičovský príspevok či pomoc v hmotnej núdzi sú priamo naviazané na životné minimum. Ak rastie pomaly minimum, rastú pomaly aj tieto príspevky.
- Minimálne dôchodky: Aj najnižšie penzie sú previazané s týmto ukazovateľom.
- Daňový bonus na dieťa: Rodičia pocítia výšku minima aj vo svojich peňaženkách cez daňové úľavy.
Štát si pýta viac od tých najchudobnejších
Jedným z najmenej viditeľných, ale najviac nespravodlivých dôsledkov pomalého rastu životného minima je takzvané tiché zdanenie. Životné minimum totiž ovplyvňuje aj nezdaniteľnú časť základu dane. Čiže sumu z vášho platu, z ktorej neplatíte žiadnu daň.
Keď mzdy rastú rýchlo, ale nezdaniteľné minimum len veľmi pomaly, daň z príjmu začína platiť čoraz viac ľudí s nízkymi zárobkami. Štát tak „potichu“ vyťahuje peniaze z vreciek ľudí, ktorých príjem sa len tesne drží nad hranicou chudoby.
Je čas na veľké upratovanie
Odborníci sa zhodujú, že systém nastavený pred viac ako štvrťstoročím potrebuje zásadné zmeny. Slovensko je dnes výrazne bohatšou krajinou než v roku 1998 a definícia toho, čo tvorí „základné životné potreby“, by sa mala zmeniť. Už nestačí len prežívať, cieľom sociálnej politiky by mala byť dôstojnosť.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení na roky 2023 – 2027 deklarovala potrebu reformy a prehodnotenia životného minima podľa skutočných výdavkov domácností. Riešením by mohla byť nielen jednorazová úprava sumy smerom nahor, ale aj odstrihnutie minima od daňových zákonov, aby sa zastavilo nespravodlivé zdaňovanie chudoby.
