Energeticky náročný priemysel na Slovensku aj v celej Európskej únii (EÚ) bije na poplach. Ceny elektriny sú v porovnaní s konkurenciou v USA či Ázii násobne vyššie, čo stavia európske firmy do nevýhodnej pozície. S rastúcou elektrifikáciou pritom spotreba neklesá, práve naopak. Medzinárodná energetická agentúra očakáva do roku 2035 nárast dopytu po elektrine minimálne o 40 percent. Koreňom problému je podľa priemyselníkov súčasný dizajn trhu, konkrétne takzvaný model marginálneho oceňovania.
Ako píše server euractiv.sk, tento systém spôsobuje, že cenu elektriny na burze určuje najdrahší zdroj potrebný na pokrytie dopytu, čo sú v súčasnosti plynové elektrárne.
Hoci plyn pokrýva menej ako pätinu výroby v EÚ, jeho cena diktuje podmienky na trhu až 55 percent času. Situáciu zhoršuje odklon od lacného potrubného plynu k drahšiemu LNG. Na Slovensku je situácia o to špecifickejšia, že samotná komodita je u nás drahšia než v západnej Európe kvôli prepojeniu na trhy v Maďarsku a na Balkáne.
Spor o stratégiu a volanie po reforme
Vysoké ceny vyvolávajú napätie aj medzi kľúčovými hráčmi na domácom trhu, čo ilustruje vlaňajšia výmena názorov medzi šéfom Železiarní Podbrezová a riaditeľom Slovenských elektrární ohľadom nákupných stratégií na spotovom trhu versus využívanie dlhodobých kontraktov. Zástupcovia priemyslu, vrátane U. S. Steel Košice či cementární, vidia cestu v dvoch rovinách.
Prvou je okamžitá kompenzácia cez štátnu pomoc a zníženie regulovaných poplatkov, druhou je dlhodobá štrukturálna reforma. Žiadajú oddelenie ceny elektriny od plynu a väčší dôraz na dlhodobé kontrakty typu PPA (Power Purchase Agreements) alebo CfD (Contracts for Difference), ktoré by garantovali stabilitu a preniesli benefit lacnejších obnoviteľných zdrojov priamo na spotrebiteľa.
Cementári pritom varujú, že bez zmeny a s prichádzajúcou uhlíkovou daňou hrozí zánik výroby produktov ako oceľ, hliník či cement.
Bruselská náplasť
Európska komisia si problém uvedomuje a prijala nástroj na podporu dohody o čistom priemysle (CISAF), ktorý štátom umožňuje kompenzovať firmám vysoké ceny energií a podporovať dekarbonizáciu.
Slovenský rezort hospodárstva už finalizuje národnú schému podľa tohto rámca. Zároveň však experti varujú pred unáhleným zrušením marginálneho cenového modelu. Andrej Lednár z Prvej energetickej upozorňuje, že súčasný systém generuje zisky potrebné na splatenie investícií do nových obnoviteľných zdrojov a jadra.
Úplné zrušenie tohto modelu bez pripravenej náhrady by mohlo zastaviť investície do zelenej transformácie. Riešením je preto balans medzi okamžitou pomocou, napríklad cez efektívnejšie využívanie Envirofondu (kde priemysel žiada vrátiť 25 % príjmov namiesto súčasných 12 %), a postupným prechodom na dlhodobé trhové kontrakty, ktoré zabezpečia predvídateľnosť cien bez nutnosti neustálych štátnych dotácií.
Prečo dôraz na PPA?
PPA predstavuje dlhodobú priamu zmluvu o nákupe elektriny medzi výrobcom, zvyčajne prevádzkovateľom solárneho alebo veterného parku, a koncovým odberateľom, ktorým býva veľká priemyselná firma alebo korporácia.
Kľúčový rozdiel oproti bežnému nákupu spočíva v tom, že firma nenakupuje elektrinu na krátkodobom dennom (spotovom) trhu, kde sa ceny menia z hodiny na hodinu podľa aktuálnej paniky či počasia, ale dohodne si fixnú cenu na dlhé obdobie. Tento model funguje ako poistka proti volatilite.
Ak cena elektriny na burze vystrelí do extrémnych výšok, ako sme to videli počas energetickej krízy, firma s PPA kontraktom je chránená, pretože naďalej platí vopred dohodnutú, zvyčajne výrazne nižšiu sumu.
Pre priemyselný podnik je najväčšou výhodou predvídateľnosť nákladov. Vďaka PPA kontraktu vie finančný riaditeľ presne naplánovať výdavky na energie na roky dopredu, čo mu umožňuje lepšie nastavovať ceny vlastných produktov a udržať si konkurencieschopnosť. Aj keď štát neposkytne žiadnu dotáciu, tento obchod je výhodný pre obe strany. Pre výrobcu zelenej energie (developera) je totiž takáto zmluva kľúčom k získaniu úveru od banky.
Banky dnes neochotne financujú výstavbu nových elektrární, ak nemajú istotu, za koľko sa bude elektrina predávať v budúcnosti. Podpis bonitnej firmy, ako je napríklad automobilka alebo oceliareň, pod PPA zmluvou slúži pre banku ako garancia stabilného príjmu, vďaka čomu uvoľní peniaze na výstavbu zdroja. Týmto spôsobom vznikajú nové zelené elektrárne na čisto komerčnom princípe bez toho, aby ich museli dotovať daňoví poplatníci.
Okrem finančnej stability prináša PPA kontrakt firmám aj neoceniteľný benefit v oblasti udržateľnosti a plnenia ESG cieľov (Environment, Social, Governance). Keďže PPA sa zvyčajne viaže na konkrétny obnoviteľný zdroj, firma si môže do svojho uhlíkového účtovníctva zapísať, že spotrebúva 100-percentne zelenú energiu priamo od zdroja.
