Európsky štatistický úrad (Eurostat) zverejnil čerstvé dáta o minimálnych mzdách za druhý polrok 2025 a pohľad na mapu Európy ukazuje stále hlbokú priepasť medzi východom a západom. Zatiaľ čo v Luxembursku nesmie zamestnanec dostať menej ako 2 704 eur mesačne, na Ukrajine je to len 164 eur. Štatistiky spracoval portál Startitup.sk.
Ako je na tom Slovensko?
Slovensko sa v rebríčku umiestnilo na nelichotivom 18. mieste. Hoci naša minimálna mzda medziročne vzrástla zo 750 eur na 816 eur (hodinová mzda je 4,690 eur), na dobehnutie vyspelejšej Európy to nestačí.
Ešte bolestivejšie je porovnanie s našimi susedmi. Kým Maďarsko (727 eur) sme nechali za sebou, Česi nás predbehli (841 eur) a Poliaci nám utiekli o parník, ich minimálna mzda je už na úrovni 1 100 eur, čo je o takmer 300 eur viac ako u nás.
- Luxembursko – 2 704 eur
- Írsko – 2 282 eur
- Holandsko – 2 246 eur
- Nemecko – 2 161 eur
- Belgicko – 2 112 eur
- Francúzsko – 1 802 eur
- Španielsko – 1 381 eur
- Slovinsko – 1 278 eur
- Poľsko – 1 100 eur
- Litva – 1 038 eur
- Grécko – 1 027 eur
- Portugalsko – 1 015 eur
- Cyprus – 1 000 eur
- Chorvátsko – 970 eur
- Malta – 961 eur
- Estónsko – 886 eur
- Česko – 841 eur
- Slovensko – 816 eur
- Rumunsko – 797 eur
- Lotyšsko – 740 eur
- Maďarsko – 727 eur
- Čierna Hora – 670 eur
- Srbsko – 618 eur
- Severné Macedónsko – 584 eur
- Turecko – 558 eur
- Bulharsko – 551 eur
- Albánsko – 408 eur
- Moldavsko – 285 eur
- Ukrajina – 164 eur
Treba dodať, že v rebríčku chýbajú krajiny ako Rakúsko, Dánsko či Taliansko. Tieto štáty nemajú minimálnu mzdu stanovenú plošne zákonom, ale dohadujú ju odbory cez kolektívne zmluvy, pričom reálne zárobky sú tam spravidla výrazne vyššie.
Štyri roky driny za jeden rok luxusu
Ešte smutnejší pohľad ponúka porovnanie priemerných ročných zárobkov. Kým priemerný ročný plat v EÚ je takmer 40-tisíc eur, na Slovensku sa pohybuje okolo 20-tisíc eur.
V praxi to znamená, že Slovák musí chodiť do práce štyri roky, aby zarobil rovnakú sumu, akú priemerný zamestnanec v Luxembursku (83 000 eur ročne) dostane na účet za jeden rok. Napriek tomu, že mzdy v slovenskom stavebníctve či gastronómii rastú takmer desaťpercentným tempom, dobiehanie západnej životnej úrovne ide slimačím tempom.
Mzda je len jedna strana mince
Porovnanie minimálnych miezd len v nominálnych hodnotách, teda v čistých eurách, poskytuje síce jednoduchý, ale značne skreslený obraz o reálnej životnej úrovni. Oveľa presnejším ukazovateľom je parita kúpnej sily (PKS), ktorú Eurostat tiež sleduje.
PKS prepočítava nominálnu mzdu tak, aby zohľadňovala cenovú hladinu v danej krajine. Zjednodušene povedané, ukazuje, koľko tovarov a služieb si za svoju minimálnu mzdu môže zamestnanec reálne kúpiť.
Ak by sme aplikovali PKS, poradie krajín sa často zmení, čo zmierni extrémne rozdiely, ktoré vidíme v rebríčku nominálnych miezd. Napríklad, hoci v Luxembursku je minimálna mzda najvyššia, aj životné náklady sú tam extrémne vysoké. Naopak, vo východných krajinách s nízkou nominálnou mzdou môže byť kúpna sila vďaka nižším cenám prekvapivo vyššia, než by sa zdalo. Vďaka PKS sa preto priepasť medzi západom a východom zmenšuje.
Hoci sa teda napríklad Francúzsko a Nemecko umiestňujú na čele, ich vedenie už nie je také drvivé, pretože kúpna sila v týchto krajinách je drahými službami a nájmami čiastočne erodovaná. Naopak, Slovensko, ktoré je s 816 eurami na 18. mieste, by sa mohlo vďaka cenám za služby, potraviny a bývanie posunúť vyššie, prekonať niektoré krajiny južnej Európy a lepšie obstáť v porovnaní s Maďarskom alebo Rumunskom.
Pre reálne zhodnotenie kvality života je teda PKS kľúčová, pretože ukazuje skutočný finančný komfort občana v rámci jeho domácej ekonomiky.
